Infekčné ochorenia CNSDiagnostikaDiagnostika ochorenia spočíva vo vykonaní lumbálnej punkcie a vyšetrení CSL, vyšetrení mozgu magnetickou rezonanciou (MR). V niektorých prípadoch už aj pri postkontrastnom CT vyšetrení mozgu je možné detekovať hyperintenzné zmeny mozgových obalov, ktoré sú pre ochorenie typické. V MR obraze bývajú ložiskové neostro ohraničené ložiská, ktoré nerešpektujú hranice bielej a šedej hmoty, vykazujú znaky zvýšeného prietoku, niekedy s tvorbou hemoragických ložísk. Z ďalších pomocných vyšetrení sa používa elektroencefalografia (EEG) na posúdenie rozsahu poškodenia mozgovej kôry a prítomnosti prípadných epileptogénnych ložísk. V prípadne aseptickej meningitídy nachádzame v CSL zvýšené množstvo lymfocytov a mononukleárov (≥ 100, niekedy viac ako 1000 ) zároveň so zvýšenými celkovými bielkovinami (≥ 0,5g/l). Likvor vyteká pod tlakom pre čiastočnú obliteráciu likvorových ciest zápalom. V niektorých prípadoch je možné detekovať prítomnosť špecifických vírusových protilátok v triede IgM ako dôkaz akútnej infekcie. Vyšetrenie DNA vírusovej bielkoviny polymerázovou reťazovou reakciou (PCR) je oveľa citlivejšie a predstavuje dôkaz pôvodcu. Pri purulentných meningitídach je prítomná pleocytóza, čo znamená zvýšený počet buniek likvoru, ale prevažujú neutrofilné leukocyty, granulocyty (≥ 1000 až 10000/mm3). Rovnako je prítomná hyperproteinorhachia, čo je zvýšená hladina celkových bielkovín (≥ 1,0 až 5,0 g/l). Býva zvýšená hladina laktátu. Pri bakteriálnych encefalitídach sa zároveň znižuje hladina glukózy v likvore, t.j. nezodpovedá 2/3 podielu sérovej glykémie. V zafarbenom mikroskopickom preparáte alebo kultivačne môžeme niekedy zachytiť pôvodcu ochorenia. |