VýživaPri výbere spôsobu výživy sa u pacientov zohľadňuje funkcia tráviaceho systému. Môžu byť zachované reflexné a naučené funkcie umožňujúce prijímať potravu, prítomný je taktilný orálny mechanizmus, napr. mľaskanie (niekedy veľmi hlasné), prehĺtanie naprázdno po priblížení k ústam pacienta. U väčšiny pacientov však nie je možné perorálne podávanie stravy. Môže sa vyvinúť atónia žalúdka a stresový vred, o ktorého prítomnosti svedčí krvácanie z gastrointestinálneho traktu. Pacienti sú ohrození kachexiou pre negatívnu energetickú bilanciu (katabolické procesy prevažujú nad anabolickými). Podľa ordinácie lekára je výživa a hydratácia zabezpečovaná enterálne alebo parenterálne (nazogastrická sonda, PEG).Enterálna výživa sa môže podávať bolusovo (Janettovou striekačkou), intermitentne alebo kontinuálne (enterálnou pumpou v rozsahu 18 – 24 h). Enterálne sety je potrebné meniť každých 24 – 48 hodín. Po podaní stravy je vhodné pacienta uložiť do zvýšenej semi-Fowlerovej polohy, ako prevencia regurgitácie žalúdočného obsahu a eliminácia rizika aspirácie tekutín alebo stravy. Parenterálne podanie je realizované cez periférny venózny systém alebo sa kanyluje centrála véna. V uvedených prípadoch sestra realizuje intervencie zamerané na ošetrovanie invazívnych vstupov, monitoruje príjem a výdaj tekutín, vznik komplikácií s tým súvisiace. U pacientov sa môžu vyskytovať komplikácie ako nauzea a vracanie, ktoré zvyšujú riziko aspirácie jedla alebo tekutín. Príčinou môže byť napr. nesprávna technika podávania stravy, črevná obštrukcia (ileózny stav), nežiaduce účinky liekov, vzostup intrakraniálneho tlaku. |