Neepileptické záchvatové stavyV dojčenskom a batolivom období najviac medzi 1. - 3. rokom sa vyskytujú afektívne záchvaty. U dieťaťa sú provokované bolesťou, drobným úrazom, zľaknutím alebo konfliktom, keď nie je vyhovené jeho požiadavke. Dieťa následne plače, kričí, zadrží dych, môže zmodrieť či zblednúť, odpadnúť, väčšinou je ako handrová bábika, niekedy môže stuhnúť alebo má aj niekoľko klonických zášklbov. Stav vyzerá dramaticky, rýchlo však spontánne odznie, nezanecháva následky. V minulosti boli označované za záchvaty rozmaznaných alebo veľmi tvrdohlavých detí. V súčasnosti sa považuje za príčinu nezrelosť kardiorespiračných reflexov. U batoliat sa môžu vyskytovať aj záchvaty, ktoré sú provokované náhlym strachom, zľaknutím, ale bez úvodného intenzívneho plaču. Najčastejším spúšťačom záchvatu je napr. pád s drobným úrazom hlavy. Oba typy záchvatov nevyžadujú liečbu, je potrebné rodičom vysvetliť, že nevedú k epilepsii ani k mentálnemu postihnutiu. Na začiatku záchvatu sa osvedčilo napr. fúknuť dieťaťu do tváre, pokropiť ho vodou. Niektorí rodičia už poznajú triky, ako predísť silnému plaču, napr. odpútať pozornosť dieťaťa niečím, čo ho zaujíma.V adolescencii sú časté ortostatické kolapsy, predchádza im dlhé státie, náhla zmena polohy z ľahu do stoja. Ďalej treba odlíšiť migrény s aurou a v detskom veku aj časté varianty migrény. Veľakrát robia diferenciálne diagnostický problém spánkové poruchy, ako nočné desy, nočné mory. Nočné desy sú charakteristické tým, že dieťa sa náhle zo spánku posadí na posteli, je nepokojné, kričí, plače, má výrazný pocit strachu, potí sa, sčervenie, zrýchlene dýcha. Stav trvá 5 - 20 minút. Je ťažké ho prebrať a upokojiť, na ďalší deň má amnéziu na túto udalosť. Nočné mory alebo označované tiež živý sen; dieťa sa zobudí na hrôzostrašný sen s pocitom veľkého strachu, desu, na ďalší deň si tento sen pamätá. Deti majú niekedy potom obavu zo zaspávania, že sa im bude opakovať nepríjemný sen. Hlavne v adolescentnom veku sa stretávame s podobnými neepileptickými záchvatmi, ktoré boli spomínané už v kapitole o záchvatových ochoreniach dospelých - tetanické záchvaty, psychogénne záchvaty ako panické ataky, disociatívne poruchy, vedome navodené - simulované záchvaty. Diferenciálna diagnostika medzi záchvatmi epileptickými a neepileptickými je v niektorých prípadoch veľmi zložitá. V prípade nejasností je indikované video EEG monitorovanie. U psychogénne podmienených záchvatov je dôležitá dlhodobá psychiatrická terapia, ktorá zahŕňa psychoterapiu, farmakoterapiu, rodinnú terapiu. Správna a včasná diagnostika a liečba neepileptických záchvatov môže zabrániť iatrogénnemu poškodeniu pacientov neadekvátnou liečbou . |