Ošetrovateľstvo v neurológii
Autoimunitné a zápalové ochorenia centrálneho nervového systému

Autoimunitné ochorenia

Roztrúsená skleróza - klinický obraz

V klinickom obraze sú prítomné symptómy z oblastí:
  1. Citlivosť: zmeny kvality povrchovej citlivosti až necitlivosť tváre (38 - 62 %) trupu alebo končatín, zníženie vibračnej citlivosti, porucha polohocitu
  2. Zrak: zahmlené videnie až prechodná strata zraku (zápal očného nervu), dvojité videnie (26 - 72 %)
  3. Pohyblivosť: centrálna obrna končatín (25 - 57 %)
  4. Tonus: zvýšený tonus - spasticita, svalové kŕče (25 - 57 %)
  5. Rovnováha: narušená koordinácia pohybov tela pri chôdzi a postoji, zmena koordinácie končatín (17 - 47 %)
  6. Ovládanie sfinkterov a potencia: časté nutkanie na močenie, inkontinencia moče a stolice, strata libida, impotencia (7 - 39 %)
  7. Kognitívne funkcie: poruchy krátkodobej pamäti, koncentrácie, abstrakcie, dedukcie, spomalenie myslenia, kognitívna únava (40 - 65 %)
  8. Emocionálne poruchy: depresia, úzkosť, emocionálna labilita (13 - 27 %)
  9. Patologická únava:  celková slabosť, nevýkonnosť, častá potreba oddychu (40 - 76 %)
  10. Bolesti: bolestivé tŕpnutie končatín, neuralgia nervus trigeminus, bolestivé spazmy (7 - 52 %).

Pre SM sú niektoré príznaky špecifické. Jedná sa o zápal očného nervu - optickú neuritídu, kde pacient má jednostrannú, postupne sa vyvíjajúcu poruchu zraku spojenú s bolesťou za očným bulbom zvyšujúcu sa pri pohybe okom. Strata zrakovej ostrosti kolíše od ľahkej až po veľmi ťažkú, prípadne sa manifestuje ako výpadok v určitej časti zorného poľa alebo strata farbocitu. Po prekonanej optickej neuritíde často pretrváva zvýšená citlivosť očného nervu na zvýšenú teplotu (pri horúčke, fyzickej námahe, v horúcom prostredí), ktorá sa prejavuje prechodným krátkodobým zhoršením vízu. Nazýva sa tzv. Uhtoffov fenomén. Okrem porúch očného nervu môže zvýšená teplota vyvolať aj výraznejšiu únavu a prechodné zhoršenie motorických alebo senzitívnych funkcií. Tento jav sa vysvetľuje vplyvom vyššej teploty na spomalenie vedenia nervového vzruchu nervovými dráhami.
Druhým špecifickým príznakom je tzv. Lhermiteov fenomén. Je to zvýšená dráždivosť obalov krčnej miechy pri lokalizácii aktívneho demyelinizačného ložiska v tejto oblasti alebo v predĺženej mieche. Prejavuje sa ako rýchly elektrizujúci bolestivý výboj smerujúci z krčnej chrbtice pozdĺž celého chrbta smerom nadol, niekedy až do dolných končatín.

Pre SM nie sú typické poruchy reči, pri ktorej pacient nevie dobre vyjadriť svoje myšlienky alebo nerozumie hovorenej reči. Môže sa vyskytovať porucha artikulácie, porucha plynulosti a melódie reči, znížená intenzita zvuku alebo porucha rečového obsahu pre nevýpravnosť.

 Epileptické záchvaty sú zriedkavé v úvodných fázach ochorenia, ale môžu sa vyskytnúť po dlhšej dobe trvania ako príznak autoimunitného procesu, ktorý je lokalizovaný v mozgovej kôre. Dezorientácia, zmätenosť a psychotické  príznaky nie sú veľmi časté, dokonca boli považované za stavy vylučujúce SM. Niektoré epidemiologické štúdie však dokázali dvoj až trojnásobne vyššiu prevalenciu psychotických porúch u SM ako v bežnej populácii.

Pre ochorenie sú netypické extrapyramídové príznaky ako je dystónia alebo rigidita. Podobne náhly vznik ťažkostí, v priebehu niekoľkých sekúnd vedúci k závažnému neurologickému deficitu alebo často sa opakujúci, ale s časovo krátkym trvaním, nie je obyčajne príznakom SM.

Formy SM
Najčastejšie sa vyskytuje relaps-remitujúca forma SM (RR SM) (80 %). Je charakterizovaná striedaním relapsov (atakov) ochorenia s obdobiami remisie. Po prvých atakoch sa stav dostáva zvyčajne do pôvodného neurologického stavu, do normy. Po viacerých epizódach vzplanutia autoimunitného procesu sa vytvára trvalý neurologický deficit na rôznej úrovni zneschopnenia. Môže napríklad pretrvávať ktorýkoľvek z bežných príznakov v miernejšej forme ako to bolo počas ataku.
Relaps (atak ) ochorenia je definovaný ako nový alebo zhoršený pôvodný neurologický príznak ochorenia, trvajúci viac ako 24 hodín. Za atak sa nepovažuje príznak, ktorý vznikol v súvislosti s prebiehajúcim infekčným horúčkovým ochorením.

Pokiaľ je reziduálny neurologický deficit po každom prekonanom ataku závažný a vedie k rýchlo sa vyvíjajúcemu zneschopneniu, hovoríme o relaps-progredujúcej forme SM (RP SM).

Po niekoľkých rokoch relaps-remitujúceho priebehu môže ochorenie prerásť do sekundárne progresívnej (SP SM) formy. Doba do vzniku SP SM je individuálna, závisí od aktivity ochorenia a aj spôsobu a manažmentu liečby. Štatisticky sa udáva 10 až 15 rokov, ale prechod do sekundárnej progresie môže byť aj oveľa rýchlejší , kratší ako 5 rokov. Primárne progresívny typ SM (PP SM) sa vyskytuje v 10 - 15 %, charakterizuje ho postupné plynulé zhoršovanie príznakov ochorenia bez evidentných atakov.

Hodnotenie miery neurologického deficitu
Mieru neurologického deficitu u pacientov so SM hodnotíme prostredníctvom škál. Najčastejšia, všeobecne používaná je Expanded disability status scale (EDSS), podľa autora nazývaná Kurtzkeho škála (Kutzkeho EDDS škála). Na stupnici 0 znamená žiadny deficit a 10 smrť v dôsledku SM. Pacienti s hodnotou 3 majú mierny neurologický deficit, pri stupni 6 chodia s obojstrannou oporou.

Pre podrobnejšie zhodnotenie deficitu v jednotlivých modalitách slúžia ďalšie testy ako Multiple sclerosis functional composite (MSFC), ktorý sa skladá z testu motorických schopností ako je test chôdze a test jemnej motoriky horných končatín, a orientačného testu pamäti. Ďalšie funkcie hodnotí napr. škála únavy v súvislosti s nespavosťou, Beckova škála depresie (Beck Depression Inventory, BDI).