Kondukčné štúdie / elektroneurografiaKondukčné štúdie/elektroneurografia slúžia k meraniu rýchlosti vedenia periférnym nervom (motorickými a senzitívnymi vláknami) a niektorých ďalších parametrov (amplitúda, latencia a trvanie akčného potenciálu). Elektricky (stimulačnými elektródami) sa stimuluje periférny nerv v mieste, kde je dobre prístupný stimulácii (blízko povrchu). Povrchovou (registračnou) elektródou sa registruje akčný potenciál zo svalu, ktorý je príslušným nervom inervovaný. Akčný potenciál, ktorý snímame sa označuje ako sumačný svalový akčný potenciál – CMAP (compound muscle action potential), niekedy tiež ako M - vlna. Reprezentuje všetky vlákna, ktoré sú príslušným nervom inervované. Amplitúda a area CMAP (meria sa v mV) zodpovedá počtu aktivovaných svalových vlákien (pri svalovej atrofii je nízka). Normálne má CMAP bifázický tvar – začína ostrou iniciálnou negatívnou výchylkou – tu meriame latenciu CMAP (v milisekundách).Na horných končatinách rutinne vyšetrujeme kondukčné štúdie motorických vlákien n. medianus a n. ulnaris, odpoveď sa registruje zo svalov hypotenaru a tenaru. Na dolných končatinách vyšetrujeme n. peroneus a n. tibialis a odpoveď sa registruje z m. extensor digitorum brevis a m. abductor pollicis brevis. Pri stimulácii nervu na dvoch miestach (distálne a proximálne) možno z rozdielu latencií a vzdialenosti medzi nimi vypočítať rýchlosť vedenia motorickým nervom (v m/s). Pri supramaximálnej (nadprahovej) stimulácii motorického nervu získame často za priamou M – odpoveďou ešte oneskorenú odpoveď nižšej amplitúdy a s dlhšou latenciou – F vlnu (v ms). Vzniká spätným výbojom časti motoneurónov predných rohov miechy po podráždení antidrómnym stimulom. Jej vyšetrením možno zachytiť aj menšie lézie, pretože sa testuje dlhšia dráha. Rutinne sa vyšetruje aj H reflex – ktorý je elektrofyziologickým ekvivalentom reflexu Achillovej šľachy. Vyšetruje sa prakticky len pri stimulácii n. tibialis a registruje sa z m. soleus. Vybavuje sa pri submaximálnych stimuloch, pri stúpajúcej intenzite stimulácie sa odpoveď H reflexu postupne znižuje až úplne vymizne. Pre kondukčné štúdie senzitívnych vlákien používame povrchové kožné elektródy. Princíp je podobný ako pri motorických kondukčných štúdiách, ale namiesto nerv (stimulácia) a sval (registrácia) sa používa nerv na stimuláciu aj registráciu. Stimuluje sa povrchovo uložený senzitívny alebo zmiešaný nerv a registruje sa nad povrchovo uloženým nervom. Registrovaný potenciál sa označuje ako senzitívny nervový akčný potenciál (SNAP). Potrebné je urobiť spriemernenie rôzneho množstva odpovedí. Amplitúda SNAP sa meria v uV. Používajú sa dve základné techniky – ortodrómna (v distálnej časti nervu stimulujeme a v proximálnej časti nervu registrujeme – v smere vedenia vzruchu) a antidrómna (stimulujeme proximálne a registrujeme distálne – proti smeru vedenia vzruchu). Na hornej končatine sa rutinne vyšetruje n. medianus, n. ulnaris a n. radialis superficialis. Na dolnej končatine sa vyšetruje n. plantaris medialis, n. suralis a n. peroneus superficialis. Kondukčné štúdie slúžia na zistenie rýchlosti vedenia najrýchlejšie vedúcich vlákien. Doba od stimulácie po registráciu sa označuje ako latencia, pričom pri stimulácii distálne sa označuje ako distálna motorická latencia alebo distálna senzitívna latencia. Ďalším hodnoteným parametrom je strata schopnosti lokálne previesť vzruch niektorými alebo všetkými axónmi - čiastočný alebo úplný blok vedenia. Používa sa supramaximálna stimulácia všetkých axónov nervu a blok vedenia sa prejaví poklesom amplitúdy a arey evokovanej odpovede. Ak pri proximálnej stimulácii dôjde k poklesu amplitúdy - ide o čiastočný blok vedenia, ak nezískame žiadnu odpoveď - ide o kompletný blok vedenia. Pri znížení amplitúdy pri proximálnej stimulácii a súčasne predĺženému trvaniu CMAP ide o časovú disperziu - vzniká pri nerovnakom spomalení vedenia rôznymi typmi axónov. Kondukčné štúdie dávajú základnú informáciu o stave nervových vlákien. Pri demyelinizácii sú znížené rýchlosti vedenia, pri fokálnych zmenách vzniká blok vedenia, alebo časová disperzia, F vlna je predĺžená alebo úplne chýba. Axonálnu neuropatiu charakterizuje strata axónov, čo sa prejavuje stratou dráždivosti distálne od miesta prerušenia (pri lokálnej lézii) alebo v celom priebehu axónu pri proximálnej lézii alebo lézii tela motoneurónu. Rýchlosť vedenia je obvykle normálna alebo len ľahko znížená, ale sú nízke amplitúdy CMAP a SNAP. Hodnotenie kondukčných štúdií je nutné posudzovať v korelácii s vekom, výškou pre veľký interindividuálny rozsah noriem. Pre vyšetrenie nervovosvalového prenosu sa používa repetitívna stimulácia, nízkofrekvenčná 2 - 3 Hz, 8 - 10 stimulov a vysokofrekvenčná 30 - 50 Hz. Za normálnych okolností sú všetky odpovede rovnaké, pri poruche nervovosvalového prevodu dochádza k progresívnemu poklesu amplitúdy a arey CMAP o 10 % a viac – dekrement, napr. myastenia gravis. Vzostup amplitúdy o 100 % pri vysokofrekvenčnej stimulácii sa označuje ako inkrement, napr. Lambert-Eatonov syndróm. |