Elektromyografia a transkraniálna magnetická
stimulácia
|
Elektromyografia - úvod
Elektromyografia (EMG) predstavuje objektívnu
pomocnú vyšetrovaciu metódu, ktorá sa zaoberá diagnostikou porúch:
- periférneho nervového systému (periférneho
motoneurónu, primárneho senzitívneho neurónu, pre a postgangliového
autonómneho neurónu),
- nervovosvalového prenosu,
- kostrového svalstva.
Elektromyografia sa rozdeľuje na 2 základné časti:
- elektroneurografia/kondukčné
štúdie - vyšetrenie vodivosti motorickými a senzitívnymi nervami
pomocou povrchových elektród,
- ihlová/natívna
elektromyografia - registrácia potenciálov z kostrových svalov pomocou
ihlových elektród.
Bioelektrický signál snímaný pomocou elektród je
vedený do predzosilovača a tu je zosilnený. Súčasťou prístroja je
stimulátor, ktorý generuje elektrické impulzy s požadovanou intenzitou,
trvaním a frekvenciou. Vstupný signál je prevedený z analógového do
digitálneho a je sledovaný na monitore. Súčasne je hodnotený aj zvukový
ekvivalent pomocou reproduktora. Súčasťou dnešných prístrojov je
možnosť signál uchovávať a ďalej analyzovať pomocou špecifického
softwéra (kvantitatívna analýza, výpočet rôznych parametrov – rýchlosti
vedenia, blok vedenia a pod.).
Indikácie EMG vyšetrenia sú:
- odlíšenie periférne neurogénnych a
myogénnych lézií, ako aj centrálnych a psychogénnych ochrnutí,
- dôkaz poruchy nervovo-svalového prenosu
u myastenických syndrómov,
- dôkaz myotónie a iných ochorení s
abnormálnou spontánnou aktivitou,
- odlíšenie lézií motoneurónov predných
rohov miechy, nervových koreňov, plexov a jednotlivých nervov,
- dôkaz mononeuropatií, polyneuropatií a
ich odlíšenie na axonálne, demyelinizačné, motorické, senzitívne alebo
zmiešané.
|