Ošetrovateľstvo v neurológii
Elektromyografia a transkraniálna magnetická stimulácia

Ihlová elektromyografia 

Ihlová elektromyografia predstavuje registráciu bioelektrických potenciálov zo svalu pomocou ihlových elektród. Štandardná koncentrická ihlová elektróda sníma aktivitu z 5 - 30 svalových vlákien patriacich k niekoľkým motorickým jednotkám.
Vyšetrujeme 3 základné typy aktivity:
  1. inzerčná – pri vpichu ihly a jej pohybe dochádza k mechanickému podráždeniu svalovej membrány a fyziologicky možno registrovať krátku sériu niekoľkých potenciálov. V prípade zvýšenej dráždivosti je inzerčná aktivita zvýšená.
  2. spontánna – registrujeme zo svalu, ktorý je v pokoji a plne relaxovaný. V pokoji je sval elektricky nemý a neregistrujeme žiadnu aktivitu. Za patologických okolností dochádza k spontánnej abnormálnej aktivite registrovanej v pokoji – pri prerušení kontaktu motorického neurónu so svalovým vláknom (denervácii). Môže ísť o léziu tela motoneurónu, léziu axónu až po blok nervovo-svalového prenosu. V akútnej fáze postihnutia (3 - 5 týždňov) možno registrovať fibrilačné potenciály (po denervácii sa AchR rozptýlia pozdĺž celého svalového vlákna, vytvoria sa tak extrajunkčné receptory, ktoré sa spontánne aktivujú v prítomnosti Ach a dochádza k spontánnej depolarizácii) a pozitívne ostré vlny, po niekoľkých mesiacoch obvykle mizne. Fibrilácie sa najčastejšie objavujú pri denervácii, ale môžu sa vyskytovať aj u myopatií. Ďalším typom abnormálnej spontánnej aktivity sú fascikulácie (sú potenciály motorických jednotiek, ktoré sa spontánne aktivujú), myotonické výboje (pri myotónii sú charakterizované krátkou sériou mono alebo bifázických potenciálov s náhlym začiatkom a poklesom ich amplitúdy a frekvencie, vznikajú repetitívnym výbojom jedného svalového vlákna), komplexné repetitívne výboje (líšia sa komplexným tvarom a dlhším trvaním výboja a absenciou dekrementu, sú menej špecifické, vyskytujú sa napr. pri polymyozitídach aj pri postihnutí periférneho motoneurónu).
  3. vôľová – hodnotenie svalovej aktivity pri vôľovej kontrakcii – od miernej až po maximálnu kontrakciu. Pri zvyšujúcej sa svalovej kontrakcii dochádza k časovému a priestorovému náboru motorických jednotiek a postupnému zahusťovaniu elektromyografickej krivky. Jednotlivé potenciály pri maximálnej kontrakcii navzájom splývajú do interferenčnej krivky. Fyziologicky je pri maximálnej kontrakcii prítomná plná interferenčná krivka, kedy jednotlivé akčné potenciály nemožno rozlíšiť. Pri lézii motoneurónu alebo axónu sa znižuje počet funkčných motorických jednotiek a interferenčná krivka je pri maximálnej kontrakcii preriedená – redukovaná. Periférnu neurogénnu léziu – charakterizuje simplifikácia a vysoká frekvencia výbojov s vysokou amplitúdou. Pri myogénnej lézii – je počet funkčných motorických jednotiek normálny, ale je znížený počet svalových vlákien v jednotke a teda aj svalová sila – interferenčná krivka zostáva dlho hustá, ale s nízkou amplitúdou.  
 Pri miernej svalovej kontrakcii sú aktivované len niektoré motorické jednotky a možno hodnotiť potenciály jednotlivých motorických jednotiek – akčný potenciál motorickej jednotky (APMJ alebo MUP). Pri myopatii v dôsledku atrofie svalových vlákien dochádza k zníženiu počtu svalových vlákien v motorickej jednotke, k zníženiu amplitúdy, skráteniu trvania a arey MUP. Pri neuropatii a kolaterálnej reinervácii dochádza k pučaniu a rastu nových axónov, ktoré reinervujú aj denervované vlákna – zväčšuje sa tak amplitúda MUP, trvanie, potenciály sú polyfázické.