Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s epilepsiou

Životospráva pacienta s epilepsiou

Dôležitou súčasťou komplexnej terapie pacienta je dôsledné a dlhodobé rešpektovanie režimových opatrení, nazývaných aj „antiepileptická životospráva“ v životnom štýle. Ich cieľom je eliminácia faktorov provokujúcich epileptické záchvaty a eliminácia rizikových situácií. Za najčastejšie provokujúce faktory sú považované spánková deprivácia, fotostimulácia, excesívny abúzus alkoholu alebo syndróm odňatia (prerušenie pitia u pacienta so syndrómom závislosti od alkoholu), nadmerná fyzická a psychická záťaž, vynechanie ordinovanej antiepileptickej (antikonvulzívnej) liečby. K iným patria febrilný stav, menštruácia, hyperventilácia. Každý pacient je v závislosti na type epilepsie na jednotlivé provokujúce vplyvy rôzne citlivý. Pokiaľ nie sú pacienti fotosenzitívny, nemá zmysel ich obmedzovať v sledovaní televízie alebo v práci na počítači. Eliminácia rizikových situácií sa týka činnosti alebo prostredia, kde by mohol pacient pri záchvate ublížiť sebe alebo iným, napr. práce vo výškach, riadenie motorového vozidla, práca pri páse alebo stroji. Pacient by sa mal napríklad vystríhať pobytu v tesnej blízkosti nebezpečných strojov, respektíve práci s nimi, nemal by sa pohybovať ani v tesnej blízkosti ohňa.
Nepravidelnosti v spánkovom režime, vrátane spánkovej deprivácie môžu viesť k zvýšenej frekvencii epileptických záchvatov. Preto dôležitou súčasťou životosprávy je pravidelný rytmus spánku-bdenia a dostatočne dlhý nočný spánok zodpovedajúci veku a individuálnym potrebám pacienta. Pacient si má večer líhať do postele a ráno vstávať z postele vždy v rovnaký čas. Pravidelný rytmus spánku-bdenia platí v čase pracovného týždňa aj počas víkendov. Neodporúča sa spánok počas dňa, „dospávanie“ počas osobného voľna alebo počas dovolenky. Pre narušenie pravidelnosti spánkového režimu je pre pacienta nevhodné zamestnanie s nočnými službami, nočné cestovanie, ponocovanie z dôvodu zábavy a príležitostný spánok v priebehu dňa.

K režimovým opatreniam patrí aj zákaz pitia alkoholu. Aj napriek poznatkom o tom, že malé množstvo alkoholu nezvyšuje frekvenciu záchvatov a alkohol pôsobí na mozgové štruktúry tlmivo. Vo všeobecnosti platí, že i malé dávky alkoholu sú pre pacientov rizikové a môžu vyvolať záchvat.

Pacientom s epilepsiou je odporúčaná racionálna, pestrá, nepresolená, nepresladená neprekorenená strava s dostatočným príjmom ovocia a zeleniny. Nevhodné je pitie nadmerného množstva tekutín, čo sa môže spolupodieľať na vyprovokovaní záchvatu. Neznamená to však obmedzovanie príjmu tekutín pri bežnom pitnom režime.

Fajčenie je vhodné obmedziť, i keď nemá priamy vplyv na zhoršovanie epileptických záchvatov. Fajčenie cigariet má všeobecne známe škodlivé účinky a okrem iného ovplyvňuje aj prekrvenie orgánov vrátane mozgu.

Primerané športové aktivity sú žiaducou súčasťou životného štýlu pacientov s epilepsiou. Treba však dodržiavať určité obmedzenia, ktoré pomáhajú predchádzať možným zraneniam sa pacienta alebo iných počas jeho záchvatu. Napríklad pri plávaní musí mať pacient vždy pri sebe trvalý dozor. Neodporúča sa kúpať v jazerách alebo iných vodných zdrojoch. Neodporúčajú sa vrcholové športy. Za nevhodné športy sú považované napr. jazda na koni, streľba, box, vytrvalostný beh, skákanie na lyžiach, zjazd na lyžiach, skoky do vody, potápanie.

Medzi rizikové faktory pre vyprovokovanie epileptického záchvatu patria okrem nadmernej telesnej a psychickej záťaže aj podnety z vonkajšieho prostredia. Medzi ne patrí prerušované svetelné podnety, napr. blikavé svetlo na diskotékach, záblesky slnečných lúčov odrážajúce sa od vodnej hladiny, mihotavé osvetlenie televíznej obrazovky; prudké prekvapujúce zvuky. Nie všetci pacienti sú rovnako na tieto faktory senzitívny. Pokiaľ sa však potvrdí ich provokujúci vplyv, je potrebné sa týmto faktorom vyhýbať alebo  ich eliminovať.

Liečba epilepsie je v mnohých prípadoch dlhodobá až celoživotná. Vyžaduje pravidelné užívanie antiepileptík s cieľom udržať ich hladinu v mozgu na takej úrovni, ktorá bude dostatočná pre trvalé potlačenie záchvatu. Preto je nutné, aby pacient rešpektoval pokyny lekára a užíval lieky presne podľa jeho ordinácie – dávku lieku a čas užitia. Vynechanie alebo svojvoľné vysadenie liekov môže viesť k zmnoženiu epileptických záchvatov, preto pacient musí mať pri sebe vždy dostatok liekov. Podľa potreby pacient absolvuje odbery krvi pre monitorovanie hladiny antiepileptík v sére, sledovanie krvného obrazu a pečeňových testov. Pre monitorovanie účinnosti liečby, výskyte záchvatov a nežiaducich účinkov liekov je vhodné, ak pacient realizuje selfmonitoring a denne si robí záznam do tzv. „Denníka pacienta s epilepsiou“.