Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s epilepsiou
|
Kazuistika 1
19 ročná pacientka s diagnózou
epilepsia je opakovane hospitalizovaná pre dekompenzáciu
zdravotného stavu. Užíva 3 roky antiepileptikum s účinnou látkou
klonazepam.
Prvý epileptický záchvat prekonala vo veku 10 rokov, ktorý sprevádzal
pád na zem, bezvedomie, tonicko-klonické kŕče. Objektívne dĺžka trvania
záchvatu bola 2 - 3 minúty. K pomočeniu nedošlo. Pacientka sama uvádza,
že pred záchvatom mala nevoľnosť od žalúdka, „tak neurčito ma bolelo brucho“.
Podľa slov matky, tehotenstvo bolo bezproblémové, pôrod v termíne a
popôrodná adaptácia bola dobrá a chorá ako dieťa nebývala. V štvrtom
ročníku na základnej škole sa výrazne zhoršila v prospechu, na
vyučovaní bola nepozorná, nesledovala výklad nového učiva. Sedela a
hľadela do neznáma alebo von oknom a po vyvolaní nevedela opakovane
odpovedať na kladené otázky a požiadavky. Preto matka s dcérou
navštívila lekára pre deti a dorast a ten ju odporučil na odborné
vyšetrenie k lekárovi špecialistovi – detskému neurológovi.
Záchvaty s pádom na zem a poruchou vedomia sa opakovali od
diagnostikovania epilepsie 2 až 3-krát za mesiac a záchvaty so
zahľadením, stratou reči na niekoľko sekúnd sa opakovali denne v počte
1 až 3-krát. V čase puberty sa záchvatová aktivita zhoršila v zmysle
zvýšenia celkového počtu záchvatov v priebehu dňa a mesiaca. Zvýšil sa
počet epileptických záchvatov s kvantitatívnou poruchou vedomia. Pri
identifikovaní príčin provokujúcich faktorov epileptického záchvatu
bolo zistené, že pacientka začala fajčiť, učila sa v neskorých nočných
hodinách a neužívala lieky podľa ordinácie lekára.
|