Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s epilepsiou

Rodina

Epileptický záchvat a diagnostikovaná epilepsia je pre pacientov a ich rodinných príslušníkov podieľajúcich sa na starostlivosti traumatizujúca a znepokojujúca udalosť. Preto je dôležité, aby mali potrebné informácie vzhľadom na charakter a priebeh ochorenia, liečbu, vek, pohlavie, zamestnanie a záľuby pacienta. Nutná je ich dôkladná a opakovaná edukácia. Dôraz je kladený na význam rešpektovania režimových opatrení a redukciu vyvolávajúcich faktorov epileptického záchvatu pre udržanie kvality života pacienta a umožnenia mu žiť plnohodnotný život.

Počas edukácie, v závislosti od cieľovej skupiny, je odporúčané preberať nasledovné témy:
epilepsia všeobecne, diagnostika a možnosti liečby, užívanie antiepileptík a ich nežiaduce účinky, triggery (provokujúce faktory) a kontrola záchvatov, redukcia vyvolávajúcich faktorov, bezpečné prostredie, prvá pomoc pri epileptickom záchvate, komplikácie (status epilepticus), životný štýl vrátane voľnočasových aktivít, bezpečnosť a prevencia úrazov doma, v škole alebo v práci, psychické a sociálne problémy pacienta s epilepsiou, dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby, vzdelávanie a príprava na profesnú kariéru, zamestnanie a bezpečnosť pri práci, bezpečnosť cestnej premávky, plánovanie tehotenstva, organizácie pacientov postihnutých epilepsiu (pozn. v SR pomoc pacientom s epilepsiou poskytuje Združenie občanov Slovenska postihnutých epilepsiou s názvom AURA).

Dôležitou témou v rámci edukácie pacienta a rodinných príslušníkov je poskytovanie prvej pomoci pri epileptickom záchvate (informácie o poskytnutí prvej pomoci pri epileptickom záchvate pre širokú verejnosť sú dostupné aj stránke združenia EPIKlub,http://www.epiklub.sk/stranka-54-generalizovany-zachvat.html).

Poskytnutie prvej pomoci vo všeobecnosti zahŕňa nasledovné postupy:
  • odstrániť predmety z blízkosti pacienta, ktoré by mu mohli spôsobiť poranenie, napr. ostré hrany predmetov okolo, ak to nie je možné, presunúť pacienta na bezpečné miesto,
  • podložiť hlavu a uvoľniť odev okolo krku, okolo pása,
  • v prípade, že pacient nosí okuliare, tak ich počas záchvatu zložiť,
  • nebrániť zášklbom alebo tonickému kŕču (za normálnych okolností trvá 30 - 60 sekúnd), nebrániť automatizmom, pokiaľ nehrozí nebezpečenstvo z poranenia,
  • neotvárať násilím ústa pacienta, nevkladať do dutiny ústnej nič,
  • monitorovať dĺžku záchvatu (záchvat by mal odznieť do 2 - 3 minút), počkať na koniec záchvatu,
  • monitorovať stav pacienta do konca záchvatu, byť pri pacientovi až do jeho odznenia, 
  • v prípade, že porucha vedomia pretrváva aj po ukončení záchvatu, uložiť pacienta do stabilizovanej polohy, pootvoriť ústa, ak je nutné vyčistiť dutinu ústnu, predsunúť dolnú čeľusť a počkať na návrat k plnému vedomiu,
  • pri postparoxysmálnej dezorientácii slovne pacienta upokojiť; pokiaľ to nie je nutné, pacienta neobmedzovať v pohybe,
  • zistiť, či nedošlo k poraneniu hlavne hlavy, jazyka, pier, stavcov, pomočeniu,
  • ak porucha vedomia pretrváva alebo záchvat trvá viac ako 3 minúty (max. 5 minút) volať odbornú pomoc, 
  • zistiť anamnézu epileptických záchvatov; pokiaľ ide o liečeného pacienta, nedošlo k poraneniu, ktoré vyžaduje ošetrenie a nepretrváva dezorientácia, nie je nutný transport do nemocnice; transport do nemocnice je indikovaný v prípade, že ide o prvý záchvat alebo ide o kumuláciu záchvatov, prípadne je prítomný status epilepticus alebo v situácii pretrvávajúcej dezorientácie; dôvodom pre transport je i poranenie vyžadujúce ošetrenie.