Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s cievnou mozgovou príhodou

Primárna a sekundárna prevencia

Ošetrovateľské intervencie implementované v rámci prevencie sú zamerané najmä na prevenciu iCMP, ktoré predstavujú až 87 % všetkých CMP. Primárnu prevenciu realizujeme u asymptomatických pacientov s rizikovými faktormi pre vznik iCMP s cieľom znížiť riziko vzniku prvého ataku. Sekundárnou prevenciou znižujeme riziko vzniku recidívy, t.j. rekurentnej príhody u pacientov, ktorí už ischemickú cievnu mozgovú príhodu mali. Vo všeobecnosti platí, že prevencia je lacnejšia ako liečba už vzniknutej CMP a jej následkov. V reálnej klinickej praxi v našich podmienkach je aj napriek tomu ešte stále nedostatočne aplikovaná.
Primárna prevencia je cielene zameraná na nasledovné oblasti:

1. Vyhľadávanie rizikových faktorov vzniku iCMP.
Rizikovými faktormi sú napr. mužské pohlavie vo vekovej kategórii do 75 rokov, ženské pohlavie vo vyšších vekových kategóriách (vzhľadom na zvýšený index femininity vo vyšších vekových kategóriách postihuje ochorenie viac žien ako mužov); faktory životného štýlu ako fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, užívanie drog, hormonálnej antikoncepcie, fyzická inaktivita, nadmerný príjem tukov, obezita; hyperlipidémia, hypercholesterolémia, hyperkoagulačný stav, zvýšený hematokrit, arteriálna hypertenzia, stav po infarkte myokardu, asymptomatická stenóza karotídy, hypertrofia ľavej komory, stenóza mitrálnej chlopne, prolaps mitrálnej chlopne, nebakteriálna endokarditída, diabetes mellitus, metabolický syndróm a i.
2. Modifikácia potenciálne ovplyvniteľných rizikových faktorov vzniku iCMP.
Edukáciou pacientov a ich príbuzných je možné ovplyvniť ich porozumenie jednotlivým rizikovým faktorom, podporiť ich motiváciu k uskutočneniu zmien v životnom štýle v zmysle redukcie ovplyvniteľných rizikových faktorov a pomôcť implementovať tieto zmeny v živote pacientov. V prípade ovplyvniteľných rizikových faktorov vzniku iCMP je z tohto hľadiska cieľom nefarmakologickej i farmakologickej prevencie:
  • ukončenie fajčenia,
  • redukcia telesnej hmotnosti s cieľom dosiahnuť hodnoty BMI 18,5 – 24,9 kg/m2,
  • pravidelná fyzická aktivita v rozsahu 30 – 60 min. denne,
  • obmedzenie konzumácie alkoholu na 1 až 2 drinky za deň,
  • udržanie hodnoty krvného tlaku pod 140/90 mmHg, resp. pod 130/80 u diabetikov a pacientov s chronickou renálnou insuficienciou,
  • udržanie hodnoty glykovaného hemoglobínu HbA1c menej ako 7 %,
  • udržanie hodnoty LDL < 100 mg/dl (5,5 mmol/l), v prípade hodnoty celkového cholesterolu ≥ 200 mg/dl (11 mmol/l) je cieľom udržiavať non-HDL pod 130 mg/dl (7,15 mmol/l),
  • u pacientov s koronárnou aterosklerózou, fibriláciou predsiení a chlopňovými chybami je cieľom užívať antikoagulanciá, antiagreganciá (kys. acetylsalicylová, ASA, 75-325 mg/deň; clopidogrel 75 mg/deň alebo warfarin), u pacientov po infarkte myokardu betablokátory, ACE inhibítory.
3. Farmakologický manažment.
Edukácia pacientov a ich príbuzných v tejto oblasti je zameraná na podporu kompliancie s odporúčaniami zdravotníckych profesionálov a adherencie k farmakoterapii, napr. liečbe kyselinou acetylsalicylovou, antiagreganciami, perorálnymi antikoagulanciami, ale aj na self-manažment inzulinoterapie pacientom, self-manažment liečby antihypertenzívami a pod.

4. Príprava pacienta na plánovaný chirurgický výkon, napr. karotická endarterektómia (CEA), karotická angioplastika (CAS).
Niektorí pacienti s extrakraniálnymi a intrakraniálnymi aterosklerotickými zmenami lokalizovanými na prístupných artériách môžu byť vhodnými kandidátmi na operáciu,  endovaskulárne výkony či intervenčné rádiologické výkony ako angiografia a zavedenie stentu s cieľom zlepšiť mozgovú perfúziu, ktorá je narušená vplyvom stenózy artérie.

5. Edukácia pacientov a ich príbuzných, verejnosti.
Okrem už spomenutých tém edukácie predstavuje významnú súčasť prevencie aj edukácia laickej verejnosti, t.j. všeobecnej populácie, cielene zameraná na rozpoznanie prvých príznakov CMP, nutnosť okamžite informovať integrovaný záchranný systém 112 resp. záchrannú zdravotnú službu 155 pri identifikovaní príznakov CMP, poskytnutie laickej prvej pomoci, ale najmä uvedomenie si nevyhnutnosti okamžitej reakcie pre záchranu pacienta.
Najčastejšie sa vyskytujúcimi prvými príznakmi CMP  sú jednostranná porucha hybnosti a citlivosti (slabosť, necitlivosť), bolesť hlavy, zmena kognitívnych funkcií a porucha reči. Na jednoduchú identifikáciu týchto varovných príznakov CMP laickou verejnosťou a včasnú reakciu v zmysle kontaktovania pomoci, slúži medzinárodne používaný akronym F.A.S.T. (z angl. rýchlo, rýchla reakcia) 
  • FACE drooping - pokles tváre - Klesá jedna strana tváre pacienta, je stuhnutá/ochromená? Požiadajte pacienta usmiať sa - je úsmev nesúmerný/krivý? Sťažuje sa pacient na poruchy zraku?
  • ARM weakness - slabosť hornej končatiny - Je jedna horná končatina slabá, ochromená? Požiadajte pacienta rozpažiť alebo predpažiť (zdvihnúť) horné končatiny – padá jedna končatina dole / klesá? Má pacient problémy s chôdzou?
  • SPEECH difficulty – problémy s rečou  - Je reč zle zrozumiteľná? Nie je vôbec schopný rozprávať? Požiadajte pacienta zopakovať jednoduchú vetu, napr. „Obloha je modrá“ – zopakuje ju správne alebo nesprávne – napr. poprehadzované, iné slová?
  • TIME is critical/TIME to call for help – čas je kritický, nakoľko strata času vedie k strate mozgových funkcií; čas zavolať pomoc. Ak pacient prejavuje niektorý z uvedených symptómov, aj v prípade, že dôjde k ich odzneniu, kontaktujte integrovaný záchranný systém alebo záchrannú zdravotnú službu – volajte 112 alebo 155. Zaznamenajte si aktuálny čas, aby ste vedeli konkretizovať, kedy uvedené príznaky začali.
Sekundárna prevencia sa realizuje u všetkých pacientov po cievnej mozgovej príhode, ktorí prekonali tranzitórny ischemický atak (TIA), majú reverzibilný ischemický neurologický deficit (RIND) alebo sú po ukončení príhody (angl. completed stroke, CS). Sekundárna prevencia je cielene zameraná na rizikové faktory, ktoré uvádzame v Tab. č. 3. 

Odporúčania primárnej a sekundárnej prevencie vzniku iCMP je možné analogicky aplikovať aj u pacientov rizikových pre vznik hemoragickej CMP, pričom najzávažnejším rizikovým faktorom v tomto prípade je arteriálna hypertenzia.