Cerebrovaskulárne ochorenia
|
Trombóza mozgových žíl a splavov
Patofyziológia
Podobne aj patofyziológia tejto klinickej jednotky je pomerne
málo známa. Rozlišujeme prinajmenšom dva patomechanizmy, ktoré sa
podieľajú na vzniku klinického obrazu. Prvým je vznik venózneho
mozgového infarktu na podklade oklúzie mozgových žíl a sínusov. Druhý
faktor je daný zvýšením intrakraniálneho tlaku z dôvodu uzáveru
durálneho sínusu, čo má za následok poruchu absorbcie likvoru. Venózny
infarkt sa svojim mechanizmom odlišuje od arteriálneho infarktu.
Trombóza mozgovej žily alebo sínusu vedie k spomaleniu alebo až
zastaveniu odtoku venóznej krvi z drénovaného regiónu. Podľa funkčnosti
kolaterálneho drenážneho systému môžu alebo nemusia podmieniť vznik
klinického obrazu. Uzáver venóznej drenáže podmieni vznik vazogénneho
edému, prestup plazmy do interstícia ako aj prestup erytrocytov do
tkaniva. V prípade trombózy povrchového žilového systému vzniká obraz
typického venózneho infarktu, ktorý má klinovitý charakter, je uložený
kortikálne a častokrát je možné detegovať krv (hemoragická infarzácia
tkaniva). Tieto zmeny je možné identifikovať pomocou CT alebo MR
vyšetrenia, rovnako ako aj uzáver venózneho systému. Napriek pomerne
dramatickému CT alebo MR obrazu, bývajú tieto zmeny v prípade
rekanalizácie drenážneho systému často reverzibilné.
|