Ošetrovateľstvo v neurológii
Cerebrovaskulárne ochorenia

Trombóza mozgových žíl a splavov

Diagnostika

Natívne CT vyšetrenie býva v iniciálnej fáze trombózy veľmi často v norme a jeho prínosom je hlavne jeho hodnota z hľadiska diferenciálnej diagnostiky (vylúčenie tumoru, subdurálneho hematómu). Približne v tretine prípadov je možná vizualizácia strombotizovanej mozgovej žily (tzv. cord sign) alebo sínusu (príznak prázdnej delty po podaní kontrastenj látky alebo hyperdenzný príznak trojuholníka). Na trombózu nás môžu upozorniť aj nepriame známky ako je dilatácia transcerebrálnych žíl, postkontrastné zvýraznenie falxu a tentoria, zmenšený komorový systém, ložisková alebo difúzne hypodenzity bielej hmoty, ktoré sa nezvýrazňujú po podaní kontrastnej látky, kortikálne uložený infarkt a hemoragické lézie. Vo väčšine prípadov  samotná typická lokalizácia môže upozorniť na trombózu splavu - obojstranná parasagitálna lézia, temporookcipitálna lézia, obojstranná lézia talamu, Tieto ložiská sú typicky uložené vysoko kortikálne. Pri podozrení na trombózu mozgových žíl a sínusov je potrebné doplniť CT venografiu. Po podaní kotnrastnej látky je možné vidieť výpadky náplne žilového systému, ktoré reprezentujú strombotizované úseky.
MR vyšetrenie je v súčasnosti najpresnejším vyšetrením na potvrdenie diagnózy trombózy mozgových vén a sínusov. Podobne ako CT vyšetrenie aj tu je potrebné doplniť MR venografiu.

V prípade klinického podozrenia a nedostatočného dokázania trombózy predchádzajúcimi dvoma metódami, je možné použiť najpresnejšiu diagnostickú techniku, ktorou je DSA. Vzhľadom na dostatočnú presnosť CT ako aj MR býva táto metóda použitá veľmi zriedkavo.

 

Obr. č. 56 CT mozgu
Popis obrázku: Natívne vyšetrenie mozgu. Šípka ukazuje na hyperdenzitu podmienenú trombózou sinus sagittalis superior.