Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s nervovosvalovými ochoreniami

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s myastenia gravis

Sebaopatera

Pacienti sa v úvode rozvoja ochorenia sťažujú na problémy s odhryznutím tuhého, tvrdšieho jedla, požutím a prehltnutím posledných súst, niekedy neschopnosť dojesť porciu. Objektívne je u pacientov prítomné ťažšie rozhrýzanie tuhej stravy a problémy so žutím potravy, poruchy prehĺtania, ktoré u pacientov patria medzi iniciálne príznaky. Počas jedenia si musia pomáhať prstami pri posune jedla. Jedenie prvých súst je spravidla primerané, problém sa objavuje pri dohryzení resp. dojedení jedla. Pri pití môže tekutina vytekať z ústnych kútikov, nakoľko je oslabené mimické svalstvo. Z uvedeného dôvodu je u nich riziko vzniku malnutrície a dehydratácie. Jedlo pacientom môže ostávať medzi bukálnou sliznicou a ďasnami pre prítomnú slabosť žuvacích svalov. Pre atrofiu jazyka je obmedzený posun potravy v ústnej dutine, preto sú rizikoví pre aspiráciu jedla a tekutín. U pacientov môže byť prítomný slinotok, nie však pre hypersaliváciu, ale pre dysfágiu a oslabenie mimického svalstva.

Pri postihnutí extenzorov šije je prítomné prepadávanie hlavy smerom dopredu a pokles brady, a preto si pacienti pridržiavajú hlavu rukami počas príjmu jedla a tekutín. Môžu sa sťažovať na bolesti brucha, kŕče, hnačka, nauzeu a vracanie, zvýšené slinenie, čo sú vedľajšie účinky užívanej symptomatickej liečby – inhibítorov acetylcholinesterázy.  

Sestra priebežne identifikuje problémy pacientov s príjmom jedla a tekutín, prítomnosť aspirácie v osobnej anamnéze a aktuálny stav výživy. Monitoruje sťažené prehĺtanie, zabiehanie stravy a tekutín, kontroluje ústnu dutinu na zvyšky jedál (riziko aspirácie), informuje lekára o ich prítomnosti, monitoruje a dokumentuje aktuálne množstvo zjedenej stravy a stav pitného režimu (príjem a výdaj tekutín, PVT). Je dôležité, aby mala vedomosti a zručnosti v oblasti použitia Heimlichovho manévra a odsávania v prípade aspirácie jedla alebo tekutín. Pri zníženom príjme tekutín sestra monitoruje prejavy dehydratácie a aktívne ponúka a podáva tekutiny. Monitoruje nežiaduce účinky pri užívaní inhibítorov acetylcholinesterázy.

V prevencii aspirácie je vhodné upraviť stravu na kompaktnú kašovitú konzistenciu, ktorá sa pacientom ľahšie prehĺta, minimalizovať resp. odstrániť rušivé vplyvy počas jedenia. Pri príjme jedla a tekutín je vhodná poloha v sede/polosede a dodržiavanie vzpriamenej polohy počas jedenia, v prípade imobility v polohe ležmo otočenie hlavy laterálne a mierne zvýšenie trupu. V prípade samostatného jedenia inštruovať pacientov, aby si do úst nevkladali veľké sústo, dôkladne každé pohrýzli a až po prehltnutí vložili ďalšie, jedli pomaly a častejšie opakovane prehĺtali. Je dôležité ich upozorniť, aby počas jedenia venovali pozornosť iba jedeniu, zbytočne sa nerozptyľovali inými aktivitami. Pacientom je vhodné odporučiť príjem stravy cca 30 minút po požití inhibítorov acetylcholinesterázy, čím sa výrazne minimalizuje aj riziko aspirácie. Nakoľko sa únava zhoršuje k večeru, je vhodné pre zaistenie dostatočnej kvantity a kvality jedla zaradiť väčšie porcie v priebehu dopoludnia a zmenšovať ich smerom k večeru. Pacientov poučiť, aby dbali na dostatočnú dentálnu hygienu pre prítomnosť zvyškov stravy v ústnej dutine. Pri príjme tekutín ich poučiť, aby pili po malých dúškoch. Podľa ordinácie lekára sestra podáva antiemetiká.   

Pacienti majú problém s úpravou zovňajšku pre rýchlu unaviteľnosť a slabosť svalov horných končatín, napr. učesať sa, oholiť sa, umyť si vlasy, zuby. Pre neschopnosť dovrieť očné štrbiny sa môžu pacienti sťažovať, že pri hygiene im napr. zatečie šampón do očí pri umývaní vlasov, mydlo pri umývaní tváre. Zhoršenie schopnosti sebaopatery je hlavne vo večerných hodinách, kedy sú pacienti odkázaní v rôznej miere na pomoci iných. Pre podporu sebestačnosti a šetrenie energie vynaloženej na hygienu, sa pacientom odporúča používať elektrickú zubnú kefku, u mužov elektrický holiaci strojček, realizovať hygienu v sede, sprchovať sa v dopoludňajších hodinách. 

Slabosť svalstva na horných končatinách môže obmedziť realizáciu domácich prác v rôznom rozsahu, napr. ženy sa sťažujú, že majú problém s vešaním/zberaním bielizne, žehlením odevov, muži majú problém pri kosení.