Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s myastenia gravisKomunikáciaPacienti subjektívne verbalizujú ťažkosti s hovorením, vyslovovaním slov. Objektívne je reč pre postihnutie svalov jazyka a parézu hlasiviek zastretá, huhňavá až nezrozumiteľná, pacienti akoby hovorili nosom, dochádza k postupnému poklesu hlasitosti reči, napr. pri počítaní, čítaní textu. Prítomné sú poruchy fonácie ako dysfónia, rhinolália. Pacienti nedokážu našpúliť pery, zapískať, pevne zovrieť pery, majú ťažkosti s artikuláciou (dyzartria), zle vyslovujú hlásky b, m, p. Počas hovorenia musia prerušiť reč a lapajú po vzduchu. Sami uvádzajú problémy s expresiou pocitov, napr. usmiať sa. Sestra inštruuje pacientov, aby hovorili pomalšie a hlasnejšie, čím reč nestráca na zrozumiteľnosti. Pri komunikácii uprednostňuje používanie otázok so zatvoreným koncom, aby mohli odpovedať áno/nie. Podporuje pacientov v alternatívnom spôsobe komunikácie, napr. písaný prejav, gestika. |