Ošetrovateľská starostlivosťV akútnej fáze je okrem pokoja na lôžku v úľavovej polohe nevyhnutné predovšetkým tíšiť bolesti pacienta. Nakoľko sa obvykle jedná o bolesť silnej až veľmi silnej intenzity, od začiatku liečby sú pacientom ordinované analgetiká v ich kombinácii a dostatočnej dávke, a to obvykle slabé opioidy spolu s nesteroidovými analgetikami. V kombinácii je tiež pravidelne používaná niekoľkodňová aplikácia myorelaxancia zväčša na noc s výhodným využitím jeho anxiolytického účinku. V akútnej fáze je možné u pacienta aplikovať aj suché teplo vo forme parafínovných zábalov, infračervené žiarenie, prúdenie horúceho vzduchu, znehybnenie prostredníctvom krčného goliera.Súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti v tejto fáze je monitorovanie bolesti a identifikácia vplyvu bolesti a ostaných obťažujúcich symptómov (narušená pohyblivosť) na vykonávanie aktivít denného života. Tieto činnosti je potrebné nacvičiť čo najskôr, pretože sú základom pre rozvoj sebestačnosti, ktorá významne ovplyvňuje kvalitu života pacienta. Až po zlepšení akútnych bolestí po 4 – 5 dňoch začína pacient s ambulantnou rehabilitačnou liečbou. Neoddeliteľnou súčasťou v starostlivosti o pacienta s vertebrogennými ťažkosťami je liečebná rehabilitácia. Jej cieľom je predovšetkým normalizácia funkcie periférnych štruktúr, úprava svalovej nerovnováhy a pohybových stereotypov, ale aj poučenie pacienta o vhodnej životospráve. Základom udržiavania relatívne dobrého stavu pohybového aparátu a teda aj bolestí v lumbosakrálnej oblasti chrbtice, napr. aj po zlepšení akútnej recidívy chronického lumboischadického syndrómu intenzívnou ústavnou liečbou, je denné cvičenie v domácom prostredí. K tomuto účelu ideálne slúži metóda liečebnej telesnej výchovy (LTV). Ide o metódu, ktorá je schopná trvalo priniesť pacientovi úľavu. Pri akútnej bolesti v krížoch sú odporúčané uvoľňujúce polohy (v ľahu na chrbte tak, aby sa chodidlá nôh dotýkali steny a predkolenie zvierali pravý uhol, v ľahu na bruchu – brucho môže byť vypodložené vankúšom, ruky sú voľne položené pri tele). Cieľom je odstrániť, prípadne minimalizovať bolesť, zlepšiť a obnoviť pohybovú funkciu postihnutej časti a celého tela, a tiež prevencia pri predchádzaní recidív. Súčasťou liečby vertebrogénnych porúch je aj fyzikálna liečba, ktorá zahŕňa fototerapiu (pôsobenie UV žiarenia a infračerveného žiarenia), elektroterapiu, magnetoterapiu, hydroterapiu. Odporúčaná je hlavne pacientom v subchronickom alebo chronickom štádiu ochorenia. Veľký dôraz je kladený na edukáciu pacienta, ktorý by mal poznať príčiny bolesti v lumbosakrálnej oblasti. Veľmi často ide o dlhodobé sedenie v nesprávnej polohe, nevhodné dvíhanie ťažkých bremien, nesprávne držanie tela v stoji, dlhodobé sedenie v aute bez prerušenia jazdy, práce v predklone (napr. práca na záhrade) atď. Pacienta edukujeme aj o polohách chrániacich chrbticu pri každodenných aktivitách (dlhodobé státie, pracovná pozícia, správne sedenie pri stole, resp. počítači, správne sedenie pri šoférovaní auta, dvíhanie a prenášanie bremien, nosenie bremien), o dôležitosti meniť polohy a pohyb pri denných aktivitách, o pravidelnom prerušovaní sedu pri kancelárskych prácach – prejsť sa a zacvičiť si. Pacienta informujeme, že prognóza ochorenia je dobrá, ak pacient dodržiava odporúčaný režim. |