Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s
bolesťou
osového aparátu |
Kazuistika
57 ročný pacient, so stredoškolským vzdelaním, výškou 168 cm a
váhou 87 kg, pracuje ako stavbár. Vo februári 2013 prichádza na
neurologickú ambulanciu pre lumboischiadický syndróm (LIS). Klinicky u
neho dominujú výrazné bolesti v sakroiliakálnej oblasti s vyžarovaním
do pravej dolnej končatiny. Udáva poruchy spánku, celkovú spomalenosť.
Vzhľadom na chronicitu ťažkostí mu bola odporučená hospitalizácia na
chronickom lôžku – hospitalizácia v liečebni pre dlhodobo chorých.
Liečba však bola bez významnejšieho efektu, pretrvávali lumbalgie s
anteflekčným postojom pri chôdzi. U pacienta bolo realizované
algeziologické vyšetrenie s vykonanou blokádou mediálnych ramienok L5
vpravo, L4, L3 a L2 vľavo. Následne udáva prechodný niekoľkohodinový
ústup bolestí, potom bolesť nadobudla opäť rovnakú intenzitu. Následne
sa pristúpilo k ozonoterapii (aplikácia medicínského ozónu do
blízkosti platničky pod CT). Po opakovaných ozonoterapiách udáva
zmiernenie bolesti, no chôdza bola aj naďalej v anteflexii a zvládal
len chôdzu na kratšie vzdialenosti pre pocity únavy v dolných
končatinách. Po ďalšej konzervatívnej liečbe (opichy koreňov,
analgetiká, myorelaxanciá) v kombinácii s fyzioterapiou pacient chodí
takmer vzpriamene bez opory, koreňové bolesti pri lumboischiadickom
syndróme ustúpili na viac ako 60 %, intenzita bolesti na VAS udávaná
hodnotou 4. Pacient je schopný prejsť sám aj väčšiu vzdialenosť bez
francúzskej barle, zvláda bežné denné činnosti.
|