Subarachnoidálne krvácanie (SAK) z aneuryzmyKomplikáciePacientom so SAK hrozí pomerne široké spektrum komplikácií, ktoré spravidla vedú k zhoršeniu klinického stavu. Medzi najčastejšie komplikácie patria opätovné krvácanie z aneuryzmy tzv. rebleeding, hydrocefalus, edém mozgu, epileptické záchvaty, vznik vazospazmov a následne mozgovej ischémie. Najzávažnejšiu komplikáciou spomedzi vyššie uvedených je rebleeding, ktorý zvyšuje mortalitu SAK až na 80 %. Riziko opätovného krvácania je v období 14 dní od vzniku SAK 15 - 20 % a 50 % počas prvého pol roka. Uvedené údaje sú jednoznačným argumentom pre skorú identifikáciu a následné ošetrenie aneuryzmy. Zníženie rizika opätovného krvácania je možné dosiahnuť aj pokojovým režimom pacienta, tlmením bolesti, prevenciiou obstipácie a dôslednou kontrolou arteriálnej hypertenzie. Väčší objem krvi v likvorových cestách predstavuje zvýšené riziko uzavretia likvorových ciest. Počas prvých 72 hodín je približne 20 % riziko vzniku akútneho hydrocefalu. Vyšší predpoklad vzniku hydrocefalu je za predpokladu, že krv sa nachádza v komorovom systéme. Hydrocefalus zvyšuje mortalitu ako aj stupeň neurologického postihnutia pacienta. Epileptické záchvaty sa môžu vyskytovať až u štvrtiny pacientov zo SAK. Epileptické záchvaty, ktoré sa vyskytnú pri vzniku SAK, sú považované za nezávislý rizikový faktorom zlého výsledného klinického stavu pacientov. Napriek tomu profylaktické použitie antiepileptík je kontroverzné, pretože tieto jednak neznižujú riziko skorých záchvatov a navyše je ich užívanie spojené z vyšším výskytom komplikácií počas hospitalizácie. Najobávanejšou komplikáciou SAK sú vazospazmy s následným vznikom mozgovej ischémie. Vazospazmy vznikajú pravdepodobne na podklade iritácie cievnej steny extravazátom arteriálnej krvi. Je zaujímavé, že venózna krv nemá veľký potenciál na vznik vazospazmov, a tak sa predpokladá, že spúšťacím faktorom je oxyhemoglobín. Mozgová ischémia sa najčastejšie vyskytuje v dôsledku vazospazmov, avšak môže sa vyskytnúť aj bez nich. Ako etiologický mechanizmus sa v takomto prípade predpokladá vznik mikrotrombov. Začiatok vzniku vazospazmov býva na tretí deň od vzniku SAK, najvyššie riziko ich vzniku je na 6-8 deň. Frekvencia ich výskytu postupne klesá počas 2 - 4 týždňov. Prítomnosť vazospazmov je možné detegovať pomocou transkraniálneho ultrazvukového vyšetrenia (transkraniálny doppler - TCD, transkraniálny farebne kódovaný doppler - TCCD), kedy je v závislosti od miery spazmov možné vidieť vzostup prietokových rýchlostí. Pravidelné kontroly pacientov so SAK pomocou TCD/TCCD sa v dnešnej dobe považuje za štandard. Symptomatické vazospazmy je možné liečiť pomocou tzv tripple-H (trojité H) tiež ako HHH terapie, čo znamená hypertenzia + hypervolémia + hemodilúcia. Hypertenziu je možné dosiahnuť podávaním vazopresorov ako je noradrenalín alebo dopamín. Podávaním kryštaloidov a koloidov je možné dosiahnuť hypervolémiu a hemodilúciu, pričom sa riadime poklesom hemoglobínu približne o 30 % a udržiavaním centrálneho venózneho tlaku na hodnote 8 - 12 mmHg. Niekedy je potrebné aj intermitentné podávanie albumínu, aby došlo k dosiahnutiu želaného hemodynamického efektu. Okrem HHH liečby je u pacientov možné zvážiť aj liečbu endovaskulárnu. Endovaskulárna liečba zahŕňa jednak možnosť dilatácie zúženej tepny balónikom (PTA) a jednak priame podávanie liečiv v mieste prítomných spazmov. Najčastejšie sa podávajú vazodilatátory ako je papaverin, verapamil, nimodipin a nikardipin. Treba mať na pamäti, že takáto liečba môže byť dočasná, môže dôjsť k recidíve vazospazmov a tak k nutnosti opakovania zákroku. Pacientom so SAK sa podáva nimodipin vnútrožilovo alebo preorálne za účelom prevencie vzniku vazospazmov. Ďalšie komplikácie spojené so SAK sú systémového charakteru. Vyskytnúť sa môže postihnutie srdca, napr. arytmie, infarkt myokardu; pľúc ako pľúcna embólia, akútne respiračné zlyhanie, pneumotorax, pľúcny edém, aspiračná pneumónia; infekcia napr. pneumónia, uroinfekcia, sepsa, ventrikulitída, meningitída a iné, ku ktorým patria napr. trombocytopénia, anémia, hyperglykémia, diabetes insipidus, hlboká žilová trombóza, krvácanie z gastrointestinálneho traktu, renálne zlyhanie, hepatálne zlyhanie, rozvrat vnútorného prostredia, horúčka. |