Záchvatové ochorenia mozgu - epilepsiaTerapia epilepsieTerapia epilepsie zahŕňa farmakologické a nefarmakologické metódy vrátane životosprávy a chirurgickú liečbu. Životospráva a režim Štandardne odporúčame pacientom s epilepsiou abstinenciu od alkoholu, pravidelný spánkový režim, vyhýbanie sa faktorom vyvolávajúcim záchvaty, ako napr. počítačové hry, stroboskopy na diskotékach. Odporúčame vyhýbanie sa činnostiam, pri ktorých by v prípade záchvatu hrozilo vážne poškodenie zdravia, ako napr. pobytu vo výškach, v blízkosti vody, ohňa. V zamestnaní platia podobné obmedzenia, ako napr. zákaz práce vo výškach, u nekrytých strojov, nevhodná je práca na nočné zmeny. Pre pacientov s nekompenzovanou epilepsiou platí zákaz vedenia motorových vozidiel. Pri kompenzovanom ochorení môže neurológ uznať pacienta spôsobilým na vedenie motorového vozidla nasledovne, v prípade „vodiča - amatéra“, ak je viac ako jeden rok bez záchvatov, v prípade „vodiča - profesionála“ ak je viac ako 5 rokov bez záchvatov (po izolovanom epileptickom záchvate bez nasadenej liečby) resp. ak bola nasadená liečba až po 10 rokoch bezzáchvatového obdobia od vysadenia liečby. Farmakoterapia Farmakologickú liečbu začíname, ak je diagnóza epilepsie istá, alebo ak je vysoko pravdepodobná a riziká vyplývajúce zopakovania záchvatov prevyšujú riziká terapie, napr. seniori, osamelé osoby. Väčšinou liečbu začíname po opakovanom neprovokovanom záchvate alebo po prvom neprovokovanom záchvate, ak sú prítomné rizikové faktory, napr. epileptiformná abnormita v EEG, štrukturálna lézia mozgu. Cieľom liečby je kompenzácia záchvatov bez neprijateľných nežiaducich účinkov terapie. Pri výbere antiepileptickej liečby sa riadime predovšetkým typom epileptických záchvatov (tab. č. 1), ale zohľadňujeme aj vek, pohlavie a komorbiditu pacienta. Prednosť dávame monoterapii, v prípade potreby môžeme kombinovať antiepileptiká. U väčšiny pacientov je liečba epilepsie celoživotná. Pri priaznivom priebehu ochorenia po určitej dobe (obyčajne 2 - 3 roky) bez záchvatov, môžeme u niektorých pacientov zvážiť postupné vysadenie liekov. Pravdepodobnosť recidívy záchvatov po vysadení liečby u dospelých je 40 %. Dlhodobú antiepileptickú liečbu neodporúčame u vyprovokovaných tzv. akútnych symptomatických záchvatov v tesnej nadväznosti napr. na úraz hlavy, horúčku, náhlu cievnu mozgovú príhodu, metabolický rozvrat, intoxikáciu alkoholom, abstinenčný syndróm. Profylaktické podávanie antiepileptík u zápalových, vaskulárnych, nádorových a traumatických poškodení CNS sa neodporúča, nakoľko neovplyvní riziko rozvoja neskoršej symptomatickej epilepsie, ale môže zhoršovať kognitívne funkcie počas akútneho ochorenia. Len v indikovaných prípadoch môžeme podávať krátkodobú, to je niekoľko týždňovú profylaktickú liečbu, s cieľom znížiť riziko výskytu akútnych symptomatických záchvatov napr. po závažných traumách mozgu, kedy by prípadný záchvat mohol významne zhoršiť existujúce postihnutie. Z farmakoterapie sú podávané antiepileptiká. V súčasnosti máme k dispozícii veľké množstvo antiepileptík. Z 1. generácie sa najčastejšie používa fenobarbital, fenytoin, etosuximid. 2.generáciu reprezentuje valproát, karbamazepin a benzodiazepíny. Stále sa rozširuje 3. generácia antiepileptík tzv. „nové antiepileptiká“, z ktorých sú najčastejšie používané lamotrigin, topiramát, levetiracetam a gabapentin. Tab. č. 1 Terapia epilepsie podľa typu záchvatu
Chirurgická liečba Asi 30 % pacientov liečených na epilepsiu nie je uspokojivo kompenzovaných farmakologicky. Za faramkorezistentného považujeme pacienta, u ktorého zlyhala liečba dvomi adekvátne zvolenými antiepileptikami a pretrvávajú u neho záchvaty významne ovplyvňujúce kvalitu života. U takéhoto pacienta je indikované posúdenie možnosti ovplyvnenia záchvatov chirurgickou cestou na špecializovanom pracovisku. Cieľom epileptochirurgického výkonu je odstránenie epileptogénnej zóny bez poškodenia okolitých oblastí. Najčastejšie sa realizuje otvorený resekčný výkon. Úspešnosť operácie je závislá od lokalizácie epileptogénnej zóny, napr. pri zákrokoch na spánkovom laloku je asi 70 % pacientov po operácii úplne bez záchvatov. U ťažkých prípadov epilepsie, u ktorých nie je nádej na zvládnutie epilepsie antiepileptikami alebo operáciou mozgu môže pomôcť stimulácia blúdivého nervu stimulátorom, ktorý je podobný kardiostimulátoru a pri operačnom zákroku je uložený pod kožu do ľavej podkľúčovej jamky. Takýto stimulátor je účinný asi u polovice pacientov - znižuje množstvo záchvatov alebo skracuje ich trvanie; ochorenie však neodstráni. |