Záchvatové ochorenia mozgu - epilepsiaŽena a epilepsiaRiziká spojené s tehotenstvom pacientok s epilepsiu sú často preceňované. Epilepsia nie je kontraindikáciou tehotenstva. Väčšina tehotenstiev pacientok s epilepsiou prebieha bez komplikácií pri správnom nastavení rovnováhy medzi teratogénnym rizikom pre plod a udržaním matky bez záchvatov. Najdôležitejšie z tohto hľadiska je prekoncepčné obdobie. Preferujeme plánované tehotenstvo, pred ktorým sa snažíme optimálne skompenzovať epileptické ochorenie pokiaľ možno na monoterapii najnižšou účinnou dávkou antiepileptika vhodného pre daný typ epilepsie. Potlačiť sa snažíme hlavne generalizované konvulzívne záchvaty, ktoré sú rizikové pre plod. Podávaním kyseliny listovej pred plánovaným otehotnením znižujeme riziko výskytu veľkých vrodených vád, ako sú srdcové vady, defekty neurálnej trubice, rázštepy pier. Vo chvíli, keď je už pacientka tehotná, máme veľmi obmedzené možnosti a spravidla liečbu nemeníme. Najnižšie percento teratogénneho rizika má z antiepleptík lamotrigin a karbamazepin, pre všetky ostatné nové antiepileptiká neexistuje dostatok dát. Najrizikovejší z hľadiska teratogenity je valproát. V prenatálnom období pokračujeme v nastavenej liečbe, v podávaní kyseliny listovej minimálne do konca I. trimestra, ktorý je najdôležitejší z hľadiska vývoja plodu. Pacientka absolvuje screening vrodených vád plodu stanovením hormónov choriogonadotropínu, alfa- fetoproteínu a ultrazvukovým vyšetrením. Ultrazvukové vyšetrenie dieťaťa sa odporúča aj po každom generalizovanom konvulzívnom záchvate. Ženám s vysokým rizikom je navrhnutá amniocentéza. V prípade ťažkého postihnutia plodu umožňuje slovenské právo ukončiť tehotenstvo do 24 týždňa. U žien s epilepsiou sa často odporúča pôrod cisárskym rezom. Z medicínskeho hľadiska je pôrod cisárskym rezom indikovaný len u pacientok s vysokým rizikom generalizovaných záchvatov alebo vzniku epileptického statusu a u pacientok s protrahovanými alebo kumulatívne sa vyskytujúcimi fokálnymi záchvatmi. Vhodná je tiež epidurálna analgézia, ktorá môže pozitívne ovplyvniť hyperventiláciu sprevádzajúcu pôrodné bolesti a znížiť tak riziko záchvatu. Len 1 - 2 % pacientok prekoná počas pôrodu tonicko-klonický záchvat, v takom prípade je indikované podanie diazepamu intravenózne. V popôrodnom období je potrebná prevencia spánkovej deprivácie a tiež opatrenia znižujúce riziko poranenia novorodenca pri záchvate matky. Kojenie nie je kontraindikované. Dávky antiepileptík v materskom mlieku sú podstatne nižšie ako dávky, ktorým je plod vystavený počas vnútromaternicového vývoja. Naopak existuje riziko rozvoja abstinenčného syndrómu u nekojených detí matiek užívajúcich barbituráty alebo benzodiazepíny. Napriek všetkým rizikám, 90 % žien liečených pre epilepsiu porodí zdravé dieťa. V súvislosti s už spomínaným plánovaným tehotenstvom je potrebné spomenúť aj optimálnu kontracepciu. Hormonálna kontracepcia nie je u žien liečených na epilepsiu kontraindikovaná. Vhodné sú perorálne kombinované hormonálne prípravky s rovnakou dávkou estrogénnej a gestagénnej komponenty po celú dobu cyklu. U pacientok užívajúcich antiepileptiká indukujúce hepatálne enzýmy (karbamazepin, fenytoin) sa odporúčajú stredne dávkované kontraceptíva (obsahujúce minimálne 30 ug estradiolu), resp. medikované vnútromaternicové telieska (Mirena) - vhodné aj u žien, ktoré ešte nerodili. Kontraceptíva vo forme subkutánnych implantátov sa pacientkam s epilepsiou neodporúčajú. |