Detskí neurologickí pacienti
|
Detská mozgová obrna - terapia
Terapia
je založená predovšetkým na včasnej rehabilitácii. Aby bola úspešná,
musí byť realizovaná od útleho detstva a pravidelne. Jej hlavným cieľom
je prevencia atrofií, kontraktúr a zvládnutie bežných denných aktivít.
Využívajú sa reflexné techniky na provokovanie pohybu alebo na tlmenie
spasticity, najčastejšie Vojtova metóda, v neskoršom období metóda
manželov Bobathových, rehabilitácia podľa Kabáta. Reflexné techniky sa
dopĺňajú fyzikálnou liečbou. Najviac liečebných úspechov je v 1. roku
života. U spastickej formy DMO nie je možné prakticky nikdy ukončiť
rehabilitáciu. V prípadoch, kedy sa o DMO uvažovalo a ďalší vývoj
dieťaťa toto nepotvrdil, upravujeme formu rehabilitácie alebo ju
ukončujeme. Z fyzikálnej terapie sa využíva magnetoterapia,
elektroterapia, vodoliečba, laser, prvky jógy, akupunktúra,
laseroakupunktúra. Významné miesto má aj prikladanie dláh na dolné
končatiny a spevnenie chrbtice korzetom. Veľmi obľúbenou formou je
hipoterapia, kedy sa využíva kôň na rehabilitáciu, ktorá pomáha
spevňovať chrbtové svalstvo, uvoľňovať spastické držanie končatín.
Medikamentózna liečba je symptomatická a podporná. Využívajú sa
nootropiká, myorelaxanciá, benzodiazepíny, lokálna aplikácia
botulotoxínu do spastických svalov. Pri generalizovanej spasticite je
možné využiť intratekálnu aplikáciu baclofenu z rezervoára uloženého
podkožne. Niekedy sa využíva hyperbarická oxygenácia. Ortopedická
liečba v spolupráci s ortopedickým protetikom zahŕňa končatinové
ortézy, ortopedické topánky, korzety. V neposlednom rade sa využívajú
korekčné operačné zákroky, napr. uvoľnenie skrátených achillových
šliach pri poruchách chôdze, operácia skoliózy. V určitých situáciách
sú potrebné neurochirurgické operačné zákroky: ventrikuloperitonálne
shunty pri hydrocefaloch, selektívna zadná rhizotómia sa niekedy
využíva na redukciu spasticity. Do úvahy prichádzajú stereotaktické
zákroky na mozgu, môže sa využiť hlboká mozgová stimulácia v oblasti
globus pallidus internus pri dystonických formách alebo stimulácia
mozočka na ovplyvnenie spasticity.
V poslednom období bežia štúdie s aplikáciou kmeňových buniek (odber z
kostnej drene, transplantácia pupočníkovej krvi). Ako doplnková liečba
sa vyžíva arteterapia (kreslenie, nácvik divadelných predstavení),
kanisterapia (kedy pes sa môže využívať k rehabilitácii), muzikoterapia
(spev, hra na jednoduchých nástrojoch, pohybové cvičenia pri hudbe a
riekankách, kolektívne vystúpenia). Svoje uplatnenie má bazálna
stimulácia, ktorá využíva prvky terapeutického dotyku ako formu
komunikácie s pacientom. Niekedy sa využíva homeopatia alebo kombinácia
homeopatie a liečby bylinkami.
V starostlivosti o deti s DMO sa vyžaduje spolupráca viacerých
odborníkov, ako neonatológa, neurológa, rehabilitačného lekára,
fyzioterapeuta, ortopéda, neurochirurga, foniatra, oftalmológa,
logopéda, psychológa. Podrobné neuropsychologické vyšetrenie so
zhodnotením školskej zrelosti by malo slúžiť ako podklad vybratia
vhodnej školy pre dieťa a k vypracovaniu individuálneho vzdelávacieho
programu. Po pohybovej stránke treba doriešiť sebestačnosť dieťaťa, ako
pomôcky pri chôdzi, bezbariérová škola, školskí asistenti. Do akého
typu školy je dieťa schopné nastúpiť, často spolurozhoduje o
celoživotnom zaradení dieťaťa. V školskom veku býva nutná intervencia
špeciálneho pedagóga, psychológa, spolupráca školy a rodiny. Nesmieme
zabudnúť na nadväznosť sociálneho poradenstva a sociálnej výpomoci.
Prevenciu tvorí minimalizovanie hore uvedených etiologických faktorov.
Nezastupiteľné je miesto perinatologických centier, kedy sa pri vysoko
odbornej starostlivosti o nedonosených či rizikových novorodencov
uplatňujú najnovšie vedecké poznatky. Jedným z nich je aj realizovanie
hypotermie u detí s hypoxickým poškodením mozgu.
|