ÚvodPočas života bdelosť (vigilita) človeka fyziologicky kolíše medzi dvoma krajnými stavmi – medzi bdením a spánkom. Spánok je fyziologicky sa opakujúci stav zníženej bdelosti, v ktorom strávime približne 1/3 svojho života. Má veľa funkcií, okrem iného má dôležitý význam pre regeneráciu duševných a telesných síl organizmu. Neurobiologickým podkladom bdenia a spánku je pravidelné fyziologické zvyšovanie a znižovanie aktivity určitých štruktúr mozgu počas dňa a noci. Patrí sem v prvom rade ascendentný retikulárny aktivačný systém (ARAS), ktorý sa rozprestiera v strednej a hornej časti mozgového kmeňa (pons a mezencefalon) až po diencefalon (thalamus a hypothalamus). Ďalšou dôležitou štruktúrou nášho vedomia sú rozsiahle thalamokortikálne spojenia v oblasti obidvoch mozgových hemisfér, ktoré spájajú thalamus a mozgovú kôru. Základnou vlastnosťou fyziologického spánku je prebuditeľnosť pomocou vonkajšej stimulácie.Pri kvantitatívnych poruchách vedomia je prítomný patologický proces, ktorý priamo štrukturálne poškodzuje alebo pri ľahších stavoch „iba“ funkčne znižuje aktivitu hore uvedených štruktúr mozgu dôležitých pre udržiavanie vedomia. Podobne ako pri spánku, aj pri kvantitatívnych poruchách vedomia je celkový stupeň (kvantita) reakcií na okolie znížená. Skúmanie chemických látok, ktoré dokážu funkčne znižovať aktivitu týchto mozgových štruktúr a utlmovať vedomie, viedlo k rozvoju anesteziológie a chirurgie ako medicínskych odborov. Tieto látky sa nazývajú anestetiká a využívajú sa pri uvedení pacienta do celkovej anestézie. Kvantitatívne poruchy vedomia rozdeľujeme podľa závažnosti na 3 základné skupiny: somnolencia, sopor a kóma. |