Kvantifikácia hĺbky poruchy vedomiaNa klasifikáciu kvantitatívnych porúch vedomia nám slúži základné delenie na somnolenciu, sopor a kómu.Somnolencia (spavosť) je stav podobný spánku. Pacient je prebuditeľný minimálnym podnetom ako je oslovenie, dotyk. Po skončení stimulácie pacient upadá opäť do spánku. Jedná sa o najľahšiu kvantitatívnu poruchu vedomia. Sopor je stav závažnejšieho útlmu centrálneho nervového systému. Pacient je prebuditeľný len pomocou silných podnetov ako je bolesť alebo hlasné oslovenie. Prebudenie je krátkodobé, pacient na chvíľu otvorí oči, pohne končatinami, verbálna komunikácia obyčajne nie je možná. Kóma (bezvedomie) je stav, kedy pacient nereaguje na verbálne ani na bolestivé podnety. Kóma je pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu stavov od ľahších po stavy hlbokej kómy. Pri ľahších pacienti nereagujú, ale majú zachované všetky dôležité reflexné životné funkcie. V stavoch hlbokej kómy dochádza k útlmu základných vitálnych funkcií. Príkladom je hlboké bezvedomie s útlmom dýchania po ťažkej intoxikácii alkoholom alebo liekmi. Takto postihnutý pacient, aby prežil, si vyžaduje napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu a detoxikáciu organizmu. Ďalším príkladom je útlm kašľového reflexu ako obranného reflexu dýchacích ciest, čím je komatózny pacient ohrozený aspiráciou žalúdočného obsahu a vznikom ťažkej aspiračnej bronchopneumónie. Táto štvorstupňová klasifikácia kvantitatívnych porúch vedomia (spolu s normou) je príliš hrubá, preto bola snaha vyvinúť jemnejšie škály. V roku 1974 profesori Jennett a Teasdale vyvinuli Glasgowskú škálu porúch vedomia (Glasgow Coma Scale, GCS), ktorá je celosvetovo široko používaná v urgentnej medicíne (Tab. č. 2). Bola vytvorená ako jednoduchý nástroj, ktorý môžu používať okrem lekárov a sestier aj ostatní zaškolení zdravotnícki pracovníci. U pacientov sa v tejto škále hodnotia 3 typy reakcií:
Kvalita slovnej odpovede nás upozorňuje u pacienta so zachovaným vedomím na prítomnosť kvalitatívnej poruchy vedomia ako sú dezorientácia a zmätenosť. Motorická odpoveď u pacienta v bezvedomí naznačuje stupeň závažnosti postihnutia mozgu. Zvlášť závažné sú necielené reakcie – flekčná (dekortikačná) reakcia, extenčná (decerebračná) reakcia a stav bez reakcií na bolestivé podnety. Svedčia o závažnom postihnutí centrálneho nervového systému. Celkové skóre GCS sa vypočíta spočítaním skóre z týchto troch typov odpovedí. Maximálne skóre je 15, pri ktorom je pacient pri plnom vedomí a orientovaný. Minimálne skóre 3 predstavuje hlboké bezvedomie, bez reakcií na slovné a bolestivé podnety. Opakované hodnotenie stavu pacienta pomocou GCS dokáže upozorniť zdravotníkov o zlepšovaní (GCS bodové skóre stúpa) a o zhoršovaní (GCS bodové skóre klesá) zdravotného stavu. Tab. č. 2 Glasgowská škála porúch
vedomia
|