Ošetrovateľstvo v neurológii
Pomocné vyšetrovacie metódy v neurológii

Ultrazvukové vyšetrenie v neurológii


Ultrazvukové (sonografické) vyšetrenie je neinvazívne vyšetrenie, ktoré využíva vysielanie a spätné zachytávanie odrazených vysokofrekvenčných zvukových vĺn (ultrazvuku). Ultrazvuk sú zvukové vlny s frekvenciou väčšou ako 20 kHz a sú nepočuteľné pre ľudské ucho. V neurológii sa používajú frekvencie rádovo v megahertzoch (1-20 MHz). Po priložení sondy na kožu sa vyšlú ultrazvukové vlny, ktoré prenikajú do tkaniva. Časť signálu sa absorbuje a premení na teplo a časť sa odrazí od jednotlivých telesných štruktúr naspäť. Odrazené vlny (echá) sú sondou spätne zachytávané a slúžia na vytvorenie obrazu vyšetrovanej oblasti.

Ultrazvukové vyšetrovacie metódy delíme na:

  • jednorozmerné, t.j. zobrazenie A, pri ktorých sa jednorozmerne zachytávajú odrazy vĺn od jednotlivých štruktúr,
  • dvojrozmerné, t.j. zobrazenie B, pri ktorých sa tkanivá zobrazujú dvojrozmerne a podľa rozdielu v odraze sú tkanivové štruktúry zobrazené v rôznych stupňoch šedej farby (B-brightness),
  • dopplerovská sonografia na zobrazenie prietoku krvi a jeho vlastností. Pri kombinácii dvojrozmerného B-módu s dopplerovskou sonografiou hovoríme o duplexnej sonografii. Vo vybranej oblasti cievy sa dá získať spektrálna dopplerometrická krivka, ktorá umožňuje kvantitativne a kvalitatívne hodnotenie krvného prietoku. Na druhej strane farebne kódovaná duplexná sonografia je schopná z viacerých miest naraz snímať smer a rýchlosť toku krvi a vytvoriť tak farebnú priestorovú mapu prietoku krvi. Stupeň intenzity farby je daný rýchlosťou a samotná farba určuje smer prietoku. Najčastejšie sa používajú rôzne stupne červenej farby (pri toku krvi ku sonde) a modrej farby (pri toku krvi od sondy). Pomocou rôznych metód dopplerovskej sonografie je možné okrem rýchlosti určiť aj ďalšie vlastnosti prietoku ako napr. smer (od sondy alebo ku sonde), typ prúdenia (laminárny alebo turbulentný), veľkosť toku.
  • v špecifických prípadoch sa pri vyšetrení používajú echokontrastné látky, ktoré podstatne zlepšia rozlíšenie zobrazenia. Nevýhodou je invazivita pri intravenóznej aplikácii a relatívne vysoká cena týchto látok.
Indikácie vyšetrenia sú vyšetrenie extrakraniálnych úsekov mozgových ciev, vyšetrenie intrakraniálnych úsekov mozgových ciev, echokardiografia srdca a odstupujúcich tepien. Na vyšetrenie sú indikovaní pacienti s náhlymi cievnymi mozgovými príhodami, tranzitórnymi ischemickými atakmi, pacienti s kardiovaskulárnym ochorením, obliterujúcim ochorením periférnych tepien, s arteriálnou hypertenziou, diabetes mellitus.

Vyšetrenie extrakraniálnych úsekov mozgových ciev slúži na zhodnotenie dostupných úsekov ciev  a. carotis communis, a. carotis interna, a. carotis externa, a. vertebralis a a. ophtalmica. Hodnotí sa priebeh a priemer ciev, poškodenie cievnej steny (aterosklerotické zmeny, disekcia), stupeň stenózy cievy, prietok krvi. Najčastejšie aterosklerotické zmeny sa nachádzajú v oblasti karotickej bifurkácie.

Hlavným cieľom vyšetrenia je potvrdiť alebo vylúčiť prítomnosť hemodynamicky závažných stenóz. Špecifickým prípadom patológie je tzv. subclavian steal syndróm, pri ktorom dochádza v dôsledku hemodynamicky závažnej stenózy v a. subclavia k otočeniu prietoku v príslušnej a. vertebralis (obr. č. 4).

 

Obr. č. 4 Retrográdny prietok v a. vertebralis pri subclavian steal syndróme
Popis obrázku:
A. opačný smer prietoku krvi v a. vertebralis (b) vzhľadom na prietok v a. carotis communis (a) pri subclavian steal syndróme,
B. fyziologický prietok - rovnaký smer prietoku v a. subclavia (c) a a. carotis communis (d).

Vyšetrenie intrakraniálnych úsekov mozgových ciev – môže sa jednať o transkraniálne dopplerovské vyšetrenie (TCD) alebo transkraniálne farebne kódovanú sonografiu (TCCS). Vyšetrenie sa vykonáva sondou vyšetrením cez tzv. akustické okná, cez ktoré môže ultrazvuk preniknúť do vnútra lebky. Používa sa transtemporálne okno, subokcipitálne, transorbitálne a submandibulárne.
Okrem indikácii rovnakých s vyšetrením extrakraniálnych úsekov mozgových ciev, medzi ďalšie indikácie patrí detekcia mikroembolických signálov pri podozrení na embolizačnú cievnu mozgovú príhodu napr. pri nestabilných aterosklerotických plátoch v extrakraniálnych úsekoch ciev , fibrilácii predsiení srdca.

Eechokardiografia srdca a odstupujúcich tepien – z neurologického pohľadu je dôležité pri vyšetrení srdca určiť riziko kardioembolickej cievnej mozgovej príhody. Tromby uložené v ušku ľavej predsiene, vegetácie na mitrálnej chlopni, ateroskletorické zmeny na odstupových častiach aorty, defekty predsieňového septa ako foramen ovale patens predstavujú vysoké riziko. Zlatým štandardom je transezofageálne vyšetrenie, pri ktorom sa sonda zavádza do pažeráka. Ultrazvuková sonda uložená v pažeráku je oproti transtorakálnemu vyšetreniu schopná získať obraz z ľavej predsiene srdca, kde je časté miesto vzniku trombov pri fibrilácii predsiení.

 Hlavnou indikačnou skupinou pacientov sú pacienti po cievnych mozgových príhodách s podozrením na kardioembolickú etiológiu ako sú pacienti s fibriláciou predsiení.