SebaopateraU pacientov s demenciou sa úmerne kognitívnemu deficitu znižuje úroveň sebestačnosti v oblasti aktivít denného života a zvyšuje sa závislosť na pomoci inej osoby – najskôr v komplexných, tzv. inštrumentálnych aktivitách denného života a postupne aj v základných, tzv. bazálnych aktivitách denného života. V prvom štádiu, pri ľahkej forme demencie, zostáva stereotyp väčšiny aktivít denného života zachovaný. Problémy vznikajú len selektívne vzhľadom k subjektívnej náročnosti niektorých aktivít, napr. riešenie finančných záležitostí, užívanie liekov, manipulovanie s peniazmi, používanie bankomatovej karty, cestovanie. Pacienti sú ešte schopní samostatného fungovania, ale s väčším úsilím a komplikáciami. Postupne strácajú záujem a spontánnosť pri realizácii jednotlivých aktivít. Pri strednej forme demencie pacienti nezvládajú väčšinu inštrumentálnych aktivít. Upadá osobná hygiena, pacienti nedodržiavajú správny postup pri realizácii aktivít denného života, domáce práce realizujú s ťažkosťami. Postupne nezvládajú ani jednoduchšie nákupy, telefonovanie, obsluhu domácich elektrospotrebičov. Pri ťažkej forme demencie sa postupne pridružuje inkontinencia, imobilita, objavuje sa apaticko-hypobulický syndróm prejavujúci sa zníženou úrovňou celkovej aktivity, stráca sa schopnosť vykonávať aj jednoduché aktivity denného života. Pacienti sa stávajú imobilní až úplne závislí na starostlivosti.Posudzovanie sebaopatery pacientov uskutočňujeme prostredníctvom rozhovoru s nimi, s ohľadom na ich kritickosť a ich príbuznými. Zároveň pozorovaním pacientov pri výkone aktivít denného života i prostredníctvom meracích nástrojov. Najčastejšie sa využívajú Barthel ADL (Activities Daily Living) a Lawton-Brody IADL (Instrumental Activities Daily Living) aj napriek tomu, že neboli cielene vyvinuté pre skupinu seniorov s organickým poškodením mozgu. Ako sebaposudzovacie nástroje ich používame pokiaľ je zachovaná kritickosť pacientov, potom ich administrujeme prostredníctvom rozhovoru s príbuzným. Pacienti s demenciou často disimulujú, maskujú svoju kognitívnu a funkčnú poruchu, postupne strácajú náhľad na situáciu. Preto dochádza k nesúladu medzi odpoveďou pacientov a príbuznými o ich samostatnosti v jednotlivých aktivitách denného života. Pre skupinu pacientov s demenciou sú určené špecifické nástroje, napr. Functional Assessment Questionnaire (Pfeffer et al., 1982, s. 323-329), Bristol Activities of Daily Living (Bucks et al., 1996, s. 113-120) (Pozn. Nie je publikovaná slovenská verzia). Dôležitou zásadou v starostlivosti v oblasti sebaopatery je neposkytovať prehnanú starostlivosť a nevykonávať aktivity za pacientov, pokiaľ sú schopní ich samostatne realizovať. Vedenie pacientov k samostatnosti podporuje udržanie sebestačnosti čo najdlhšie. Naopak prehnané nároky spôsobia únavu, podráždenie a frustráciu pacientov. Rešpektovanie tejto zásady vyžaduje podrobné posúdenie sebaopatery, kognície, režimu dňa a zvyklostí pacientov. Pri ľahkej forme demencie sestra/príbuzní poskytujú hlavne kontrolu, usmernenie prevažne pri komplexných aktivitách ako je užívanie liekov, platenie účtov, nakupovanie, cestovanie. U pacientov nie je nutná nepretržitá starostlivosť. Vyžadujú skôr určitý špecifický režim, pripomenutie prostredníctvom osobného kontaktu alebo pomôcok (diár, hodinky, mobilný telefón), ktorým sú schopní porozumieť a používať ich. Postupne, vzhľadom na progresiu ochorenia, pacienti vyžadujú intenzívnejšiu kontrolu, vedenie a pomoc aj pri bazálnych aktivitách denného života. Prestávajú sa orientovať v prostredí, sú ohrození blúdením, pádom, úrazom, či inými nebezpečnými následkami svojho správania. Sebestačnosť pacientov podporujeme aj úpravou prostredia, napr. zreteľným označením šatníka, odstránením predmetov (črepník, váza) položených na dlážke. Pri realizácii jednotlivých aktivít sa neponáhľame. Pomôcky (odev, príbor, hygienické pomôcky) pripravíme v takom poradí, ako ich pacienti budú používať. Komplexné činnosti - sprchovanie, hygiena dutiny ústnej, príjem jedla, ktoré vyžadujú sled na seba nadväzujúcich krokov, rozdelíme na parciálne úlohy a pacientov vedieme jednoduchými pokynmi počas celej aktivity. V ťažkom štádiu demencie sú pacienti úplne závislí na pomoci iných. Jednotlivé intervencie (hygienická starostlivosť, úprava zovňajšku, podávanie jedla, starostlivosť o vyprázdňovanie moču a stolice a iné) realizujeme za pacientov v plnom rozsahu s dôrazom na bezpečnosť, pohodlie a rešpektovanie dôstojnosti a úcty. |