VýživaU pacientov s demenciou je charakteristický postupný vznik porúch výživy, najčastejšie malnutrície, ktorá zvyšuje riziko vzniku vážnych komplikácií (napr. infekcie, dekubitov). U pacientov dochádza k úbytku hmotnosti, k úbytku tukového tkaniva, k strate svalovej hmoty a to i v prípade, kedy prijímajú odporúčané množstvo i zloženie stravy. V pokročilej fáze demencie je narušený prehĺtací reflex a vyskytujú sa poruchy prehĺtania (pozn. pacienti majú problémy aj prehĺtaním tabliet, preto ich pred podaním rozdrvíme a podáme na lyžičke s tekutinou alebo v tekutej forme - sirup, kvapky). Tieto podmieňujú ďalšie zhoršenie nutričného stavu a vznik aspiračnej pneumónie.Medzi časté problémy pri príjme potravy patrí aj držanie sústa v ústach, vypľúvanie jedla; nerozhryznutie jedla; prehĺtanie veľkých súst; odmietanie dať si sústo do úst; rozprávanie so sústom v ústach; rýchle jedenie; kloktanie tekutín miesto prehltnutia. Pri posudzovaní výživového stavu sa zameriame na telesnú hmotnosť, BMI, objem svalovej hmoty (napr. obvod ramena) a svalovú silu, symptómy malnutrície, prítomnosť kachexie, biochemické parametre krvi (základný iontogram, sérové hladiny albumínu, glykémia, urea), krvný obraz, schopnosť sebaopatery v oblasti príjmu potravy, užívanú farmakoterapiu, ktorá môže znížiť apetít pacienta, stav chrupu, hydratáciu, vyprázdňovanie stolice, zvyklosti vo výžive a pri stolovaní, preferované potraviny. Medzi základné preventívne opatrenia rozvoja malnutrície patrí pestrí jedálny lístok so zastúpením všetkých zložiek potravy, kontrola telesnej hmotnosti, telesné cvičenia, zabezpečenie fyziologickej hydratácie, hygienu dutiny ústnej, rešpektovanie kultúry stolovania (upravené a čisté prostredie, pokoj a dostatok času na príjem jedla), monitoring príjmu jedla. Príjem jedla je možné podporiť nasledovnými intervenciami: sediaca poloha pacientov, podávanie malých súst potravy, pomalé a prerušované pitie tekutín, striedanie jedla s pitím tekutín, pre stimuláciu prehĺtacieho reflexu šetrné vloženie prázdnej lyžičky do dutiny ústnej pacientov, po ukončení príjmu jedla kontrolovanie dutiny ústnej. Potravu je potrebné upraviť uvarením do mäkka, mletím a mixovaním na kašu. Najľahšie sa pacientom prehĺta kašovitá potrava, horšie sa prehĺta tekutina s kúskami stravy ( zelenina v polievke a i.), potraviny tvrdej konzistencie (slanina, tuhé mäso a i.), jemné lístky (šalát), drobné a tuhé kúsky (oriešky, kukurica, fazuľa). Indikácia zložitejších foriem výživy závisí od štádia demencie, od aktuálneho stavu výživy pacientov, od ich miery spolupráce a prítomnosti iných závažných ochorení. Sipping je indikovaný u dobre spolupracujúcich pacientov s ľahkou až stredne ťažkou formou malnutrície a s normálnou funkciou tráviaceho traktu. Môže byť kombinovaný s perorálnym príjmom, ale aj s parenterálnou výživou za účelom zníženia rizika atrofie sliznice tráviaceho traktu. U pacientov s poruchami prehĺtania a funkčným tráviacim traktom je indikovaná enterálna výživa prostredníctvom nazogastrickej sondy, nazojejunálnej sondy, perkutánnej endoskopickej gastrostómie (ďalej ako PEG). Ako výživový substrát je možné použiť komerčné prípravky s rôznym zložením, ale aj mixovanú stravu. Prístup do tráviaceho traktu slúži aj pre aplikáciu tekutín, liekov a nutričných doplnkov (vitamínov, minerálov, stopových prvkov). Enterálna výživa vyžaduje aspoň základnú spoluprácu pacienta a predstavuje riziko vzniku aspirácie, infekcie a hnačky. Parenterálna výživa je používaná obvykle ako prostriedok na zvládnutie akútnej nutričnej, metabolickej komplikácie a ťažkej poruchy výživy pri nemožnosti enterálneho prívodu. Jej aplikácia môže byť náročná, hlavne u nespolupracujúcich pacientov, u ktorých je aj zvýšené riziko jej komplikácií. |