Ošetrovateľstvo v neurológii
Nervovosvalové ochorenia

Myasthenia gravis - myastenická kríza


O myastenickej kríze hovoríme pri ťažkej svalovej slabosti s postihnutím dýchacieho svalstva a hroziacim respiračným zlyhaním. Dušnosť a respiračná insuficiencia sa prejaví pri poklese FVC na 50 %. Hodnoty FVC znížené na 20 %, to je pod 15 ml/kg sú indikáciou na zavedenie ventilačnej podpory. Ďalšou indikáciou k intubácii je neschopnosť odkašľať a potreba aktívnej toalety dýchacích ciest.

Myastenická kríza vznikne asi u 12 - 16 % pacientov do 2 - 3 rokov od stanovenia diagnózy. Terapia spočíva:
  1. v odstránení provokačných faktorov - infekty horných dýchacích ciest, bronchitídy, operačný zákrok vrátane tymektómie, trauma, vysadenie liekov zhoršujúcich krízu - antiarytmiká (prokainamid), lokáne anestetiká (prokain, lidokain, mezokain), ATB - aminoglykozidy - erytromycin, gentamycin, tetracyklíny, ciprofloxacín, antihypertenzíva (beta-blokátory, kalciové blokátory, ACE-inhibítory), psychofarmaká (chlórpromazin), benzodiazepíny, magnesium sulfát i.v., antiepileptiká  (fenytoín, atropín, sukcinylcholín).
  2. v podpornej liečbe - intubácia pacienta zvyčajne nazotracheálna, ventilácia, dostatočný kalorický príjem.
  3. v aplikácii inhibítorov AChE – v súčasnosti sa väčšina expertov zhoduje, že počas krízy treba prerušiť ich podávanie. Znova ich treba nasadiť v nízkej dávke po zlepšení stavu pacienta, čo je po extubácii, s následným postupným zvyšovaním dávky. Pyridostigmin zvyšuje riziko srdcových arytmií, produkciu slín a sekrétov, čo môže spôsobiť nepriechodnosť dýchacích ciest, robiť problémy pri odsávaní a kŕmení. V liečbe myastenickej krízy uprednostňujeme plazmaferézu, ktorá vedie k rýchlemu zlepšeniu stavu, u 75 % pacientov po 5 - 6 výmenách plazmy, nutné pokračovať v liečbe kortikoidmi resp. IVIG s dávkou 0,4 g/kg počas 3 - 5 dní, zlepšenie do 1 týždňa, zlepšenie pretrváva niekoľko týždňov prípadne mesiacov.