Ošetrovateľstvo v neurológii
Nervovosvalové ochorenia

Ochorenia svalov myopatie

Klasifikácia svalových ochorení prešla búrlivejším vývojom. Medzinárodná Waltonova klasifikácia z roku 1969 delí svalové ochorenia do 5 veľkých skupín:
  1. geneticky podmienené (hereditárne) myopatie,
  2. myopatie podmienené vonkajšími vplyvmi (fyzikálne, toxické, zápalové),
  3. endokrinne alebo metabolicky podmienené myopatie,
  4. nádorové ochorenia svalstva,
  5. iné ochorenia svalstva neznámej etiológie, napr. stiff-man syndróm, neuromyotónia, rabdomyolýza, amyloidóza.

V polovici 80. rokov bolo možné predpokladať, že na genetických poznatkoch bude vytvorená nová, trvalejšia klasifikácia, to sa ale doposiaľ nepodarilo. V súčasnej dobe sa stále používa delenie myopatií na:

  1. hereditárne, ako svalové dystrofie, kongenitálne myopatie, membránové myopatie - kanalopatie, mitochondriálne myopatie a rabdomyolýza,
  2. získané (zápalové, toxické, metabolické, endokrinné).

V klinickom obraze svalových ochorení je najvýznamnejším motorickým symptómom postihnutia kostrového svalstva svalová slabosť. U dystrofií je príčinou strata svalových vlákien, u metabolických sa predpokladá zlyhanie energetickej produkcie. Únavnosť je pokles svalovej sily a výkonnosti počas svalovej záťaže. Pokiaľ ide o subjektívne pociťovanú únavu a pokles výkonu bez objektívne dokázateľnej slabosti, nie je príčinou svalové ochorenie. Môže ísť o následok infekčného, metabolického, endokrinného či nádorového postihnutia, úzkosť či depresiu. Hypotónia môže byť pri kongenitálnej myopatii či svalovej dystrofii. Myotonický fenomén je prolongované zlyhanie relaxácie svalu, opakovanými kontrakciami sa zmierňuje. Pri paradoxnej myotónii (paramyotónii) porucha dekontrakcie opakovanými pohybmi a chladom narastá. Hypertrofia čo je zväčšenie objemu svalových vlákien je prítomná u kongenitálnej myotónii. Pri svalových dystrofiách je prítomná pseudohypertrofia (atrofické vlákna sú nahradené tukom) sprevádzaná svalovou slabosťou. Pre myopatiu je typické symetrické postihnutie prevažne proximálneho svalstva (polymyozitída, dermatomyozitída, svalové dystrofie), ale existujú aj výnimky ako sú distálne myopatie, asymetrické postihnutie pri facioskapulohumerálnej svalovej dystrofii (FSHMD), myozitída s inklúznymi telieskami (IBM), fokálna myozitída.