Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s myopatiouPohybová aktivitaPacienti sa subjektívne sťažujú na problémy pri chôdzi po schodoch, pri vstávaní, presune, pri behu a skákaní a pri chôdzi po rovine alebo do/zo schodov. Pohyb realizujú s námahou a vynaložením veľkej energie, pri progresii ochorenia ho nie sú schopní realizovať. Objektívne je pri postihnutí akrálneho kostrového svalstva prítomná kolísavá chôdza na širokej báze (tzv. „kačacia chôdza“) a chôdza na špičkách (pri kontraktúrach Achillovej šľachy). Pri vstávaní je typické „šplhanie sa“ rukami po vlastnom tele. Držanie tela je abnormálne, brucho je vystrčené pre hyperlordózu. Progresia ochorenia podmieňuje časté pády a stratu samostatnosti chôdze. V dôsledku atrofie svalov, únavy a opakovaných pádov sú pacienti odkázaní na používanie kompenzačných pomôcok. Z kompenzačných pomôcok sa používajú v úvode ochorenia francúzske a axilárne barly, neskôr elektrický invalidný vozík. Mechanický vozík nie je vhodný, nakoľko ho pacienti nedokážu samostatne ovládať pre generalizovanú slabosť v rukách. Výber kompenzačnej pomôcky je závislý od aktuálneho klinického stavu pacienta a úrovne funkčnej kapacity hybnosti. S progresiou ochorenia dochádza k atrofii svalstva, s čím súvisí aj zhoršenie až neschopnosť samostatnej chôdze a presunu. Vzniká imobilita, postupne sa vyvíja spasticita a následne kontraktúry svalov, ktoré sú najčastejšie lokalizované v oblasti členkového a bedrového kĺbu. Úlohou sestry je identifikovať problémy s chôdzou a presunom v rámci realizácie aktivít denného života, prevencia pádov a používanie kompenzačných pomôcok. Na zmiernenie spasticity a kontraktúr sestra podľa ordinácie lekára aplikuje myorelaxanciá, kortikosteroidy a monitoruje ich nežiaduce účinky. K nežiaducim účinkom podávania myorelaxancií patria bolesti hlavy, závraty, svalová slabosť a únava. K nežiaducim účinkom dlhodobého podávania kortikosteroidov patria hypertenzia, nárast hmotnosti, zmeny správania, riziko vzniku katarakty a fraktúr stavcov pre osteoporózu. Pozitívny efekt na prevenciu kontraktúr má realizácia ošetrovateľskej rehabilitácie, ako je polohovanie pacienta, fyziatrická rehabilitácia, z ktorej sa uplatňuje hlavne cvičenie a masáž, hydroterapia (plávanie). Sestra podporuje pacientov pri realizácii cvičení, ale nie silových a vytrvalostných. Dbá na prípravu vhodného prostredia na cvičebnú aktivitu, nie je vhodná chladná miestnosť, nakoľko chlad provokuje bolesť svalstva a zvyšuje spasticitu. Pozitívny efekt na cvičenie má vlažný kúpeľ s teplotou vody asi okolo 38 °C pred cvičením. Pod dohľadom fyzioterapeuta alebo sestry pacienti realizujú aktívne a pasívne cvičenia na rozsah pohybu minimálne 4 – 6-krát do týždňa. Z nefarmakologických metód sa v prevencii a liečbe kontraktúr svalstva používajú ortézy, dlahy, ortopedické topánky, korzety vyrobené na mieru a vertikalizačné zariadenia. Ortézy alebo dlahy sa najčastejšie nakladajú na nohu, členok a koleno počas nočného spánku a odpočinku. Pri liečbe kontraktúr Achillových šliach je možným riešením nosenie špeciálnych ortopedických vložiek, ortopedických topánok ušitých na mieru a chirurgická liečba. |