Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s bolesťou hlavy

Migréna - ošetrovateľská starostlivosť

Ošetrovateľská starostlivosť spočíva v dôkladnom posúdení bolesti u pacienta, v stanovení aktuálnych ošetrovateľských diagnóz (Akútna bolesť, Deficit vedomosti o spúšťajúcich faktoroch, Deficit vedomosti o životospráve, Deficit vedomosti o užívaní liečby, Únava, Narušený spánok) a v realizácii závislých, nezávislých, prípadne súčinných intervencií.

Akútna fáza pozostáva predovšetkým v podávaní farmakoterapie - antiemetiká, antimigreniká (ak pacient vracia, odporúča sa podanie rektálne alebo parenterálne) a v zabezpečení pokojového režimu pacienta, ktorý spočíva v týchto intervenciách:
  • ľahnúť si, stiahnuť žalúzie, zatiahnuť závesy/zatemniť miestnosť,
  • zabezpečiť ticho v miestnosti (v komunikácii uprednostňujeme šepot),
  • odporúča sa spánok – subjektívne pacienti udávajú, že spánok im prináša úľavu od bolesti.
Pacient by mal byť informovaný o tom, kedy je potrebné navštíviť lekára:
  • pri náhlej prudkej bolesti hlavy, ktorú predtým pacient ešte nepocítil,
  • ak neprechádza atak ani po užití analgetík (voľne predajných),
  • ak sa stupňuje intenzita bolesti, ktorá narúša spánok a vykonávanie aktivít denného života,
  • ak ju sprevádzajú iné symptómy ako napr. nauzea, vomitus, subfebrília, slabosť končatín, tuhosť krku, problémy s myslením.  
Liečba migrény je odporúčaná, pokiaľ sa záchvaty migrény objavia viac ako štyrikrát počas jedného mesiaca. Naopak preventívna liečba je odporúčaná na potlačenie záchvatov, ktoré sa objavujú štyrikrát alebo menej do mesiaca alebo v prípade nedostatočnej odpovede na symptomatickú liečbu. Ako sme už spomínali základným nástrojom na monitorovanie migrény, jej frekvencie, trvania a závažnosti je vedenie denníka, ktorý môže pomôcť lekárovi pri výbere liečby a umožniť tak sledovať účinnosť predpísanej terapie.

Okrem aplikácie antimigrenóznej liečby intravenózne alebo perorálne, je možné aplikovať liečbu aj prostredníctvom subkutánnej injekcie pomocou autoinjektora alebo nazálneho spreju samostatne pacientom alebo rodinným príslušníkom v domácom prostredí. Úlohou sestry je edukácia pacienta a rodiny o spôsobe aplikácie nazálneho spreja  a injekcie, o frekvencii podávania ako aj o nežiaducich účinkoch a o miestach vpichu subkutánnej injekcie, ktorými sú najčastejšie oblasť stehien, ramien a oblasť brucha.

Súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti v zmysle prevencie migrenózneho záchvatu je edukácia pacienta a jeho rodiny o eliminácii spúšťajúcich faktorov, aby sa mohlo predísť ďalšiemu ataku bolesti a o vedení zdravého spôsobu života.

Pacientom sú odporúčané aj nefarmakologické metódy, v rámci ktorých sestra spolupracuje s ostatnými členmi multisdiciplinárneho tímu. Táto terapia by mala zhŕňať kombináciu edukačných, behaviorálnych a psychologických systémov. Vhodná je úprava životosprávy a relaxačné cvičenia. Pomoc môže poskytnúť vytrvalostná pohybová aktivita ako napr. plávanie, cyklistika, jogging.

Z alternatívnych liečebných postupov je často využívanou metódou v liečbe migrény akupunktúra, ktorá zaručuje skutočný, aj keď krátkodobý účinok. Ďalšou z odporúčaných nefarmakologických metód je akupresúra určitých bodov na hlave a to stlačením povrchovej spánkovej tepny alebo koreňa nosa. Medzi moderné prostriedky liečby patria v súčasnej dobe homeopatia, masáže, biofeedback (relaxačná technika, ktorá minimalizuje stres a navodzuje stav relaxácie) a rôzne metódy fyzikálnej terapie zamerané na oblasť krčnej chrbtice.

Výživa - na vyvolanie migrenózneho záchvatu môže mať vplyv viacero potravín, napr. požitie alkoholických nápojov, záchvat môže vyvolať aj požitie jeho malého množstva. Pacienti by sa mali vyhýbať jedlám s vysokým obsahom tukov napr. údeniny, syry, majonéza, vyprážané jedlá, čokoláda. Je potrebné, aby si pacienti urobili zoznam tých potravín, ktoré mu záchvat vyvolali aj napriek tomu, že vplyv určitej potraviny nejde posudzovať len na základe jedného rozpútaného záchvatu.

Šport – migréna je častou príčinou nedostatku pohybu, no na druhej strane sa medzi jednotlivými záchvatmi pacientom odporúča, aby sa  príliš nenamáhali. V najväčšej miere sa odporúča chôdza, relaxačné cvičenia, predovšetkým strečing, odporúča sa začínať ľahšími cvikmi a postupne pridávať náročnejšie. Telesný pohyb odstraňuje stres a znižuje napätie, hlavne v oblasti krčnej chrbtice. Je však potrebné myslieť aj na to, že intenzívna námaha môže rozpútať záchvat alebo vyvolať bolesti chrbta, ktoré niekedy vedú k vzplanutiu latentnej bolesti hlavy. Počas cvičenia by pacienti nemali zabúdať na dostatočný pitný režim.

Spánok – nedostatok spánku je jeden zo spúšťajúcich faktorov bolesti hlavy. Čím je spánok kratší, tým väčšie je riziko záchvatu. Dôležité je pacienta informovať o vhodných a nevhodných potravinách pred spánkom: vyhýbať sa tučným a korenistým jedlám, ako aj rýchlym cukrom. Pozor treba dávať aj na to, aby pacient nešiel spať hladný.

Zamestnanie – pre pacienta s migrénou je pracovný život často problematický, nakoľko musí zvládať obdobie záchvatov a pracovné povinnosti tak, aby to neovplyvnilo jeho pracovný výkon. Vysoká frekvencia záchvatov má vplyv na voľbu zamestnania. Potrebné je vyhýbať sa prácam na zmeny, sedavému zamestnaniu a práci s počítačom, ktorý môže vyvolať napätie svalov v oblasti krčnej chrbtice, čo následne môže vyvolať tenznú bolesť hlavy. Určitým riešením by bol u pacientov s chronickou bolesťou hlavy polovičný pracovný úväzok, pri ktorom sa dá bolesť zvládať lepšie, ideálne však je pracovať doma.

Rodinný život – vplyv migrény na každodenný život sa v prvom rade dotkne ľudí z najbližšieho okolia pacienta. Pacient s migrénou môže trpieť pocitom viny a zle znášať, že pôsobí na ostatných negatívne. Jeho blízki môžu mať naopak pocit, že mu nedokážu pomôcť. Periodické migrény ovplyvňujú aj psychický stav pacienta. Bolesť pri záchvate môže znížiť toleranciu a pacient na poznámky alebo prípadné rady svojich blízkych reaguje horšie.  Pokiaľ prejde migréna do chronického štádia, keď sú bolesti hlavy takmer trvalé, vedie to niekedy k väčšej podráždenosti, ktorá často hraničí s agresivitou. Niekedy si rodinní príslušníci ani neuvedomia, aké reakcie môžu svojim správaním u pacienta vyvolať.