Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s bolesťou hlavy

Migréna - úvod

Migréna patrí medzi najčastejšie primárne bolesti hlavy, ktorú charakterizujú ataky intenzívnych, unilaterálnych, prevažne pulzujúcich bolesti stredne ťažkej až ťažkej intenzity. Prevalencia migrény sa pohybuje u žien okolo 15 až 20 %, u mužov okolo 6 %. Svetová zdravotnícka organizácia radí migrénu medzi 20 najčastejších ochorení vyskytujúcich sa u žien vo veku od 15 do 45 rokov.

V súčasnej dobe nie je možné presne objasniť príčiny vzniku migrény. Určitú úlohu má dedičná dispozícia (migrénou trpí niekedy niekoľko generácií). Množstvo pacientov s migrénou uvádza, že týmto ochorením trpia obaja rodičia alebo iní príbuzní. U žien môže byť viazaná na menštruáciu, pôrod, menopauzu, užívanie antikoncepcie.  Bolesť hlavy môže vyvolávať stres, biologické príčiny i vplyvy vonkajšieho prostredia.

Migrenózny záchvat prebieha spravidla v troch fázach:
  1. fáza aury
  2. fáza bolesti,
  3. fáza postdromálna.
 Asi 60 % pacientov sa stretáva s neurčitými ťažkosťami, ktoré sa dostavia niekoľko hodín až dva dni pred prepuknutím záchvatu. Tieto varovné príznaky (prodrómy) môžu mať podobu zmien nálad (eufória, podráždenosť až depresie), pocit duševného napätia či zvýšenej aktivity. Ďalej sa môže dostaviť nadmerná chuť do jedla až vlčí hlad (predovšetkým na sladké pokrmy), únava, časté zívanie, motorický nepokoj, desivé sny alebo poruchy výslovnosti.

V niektorých prípadoch však môže byť aj príznakom skrytého ochorenia. Keď sa mení charakter záchvatu, zvyšuje sa ich počet a pretrvávajú niektoré príznaky aury viac ako 60 minút, je nutná konzultácia s lekárom.

Rozoznávame dva najčastejšie typy migrény - s aurou a bez aury.
Oba typy migrény sa môžu objavovať niekoľkokrát týždenne alebo iba raz za niekoľko rokov.