Ošetrovateľstvo v neurológii
Kvalitatívne poruchy vedomia.
Kognitívne a behaviorálne poruchy.

Zmätenosť a delírium - klinický obraz

Pri zmätenosti (amencii) býva pacient dezorientovaný, nevie kde je, prípadne nevie kto je, nepoznáva blízke osoby. Na otázky, v rozhovore reaguje neadekvátne, čo bráni zmysluplnej konverzácii. Napríklad na otázku „Kde sa teraz nachádzame? V akej budove?” pacient odpovedá „Kde je Mária? Andrej predsa včera odišiel vlakom”. Na informácie od pacienta sa nedá v stave zmätenosti spoľahnúť a rovnako racionálne argumenty na neho nezaberajú. Na stav má obvykle amnéziu. Chýba psychomotorický nepokoj a poruchy vnímania typu halucinácií. Zmätenosť je častým príznakom.
V širšom slova zmysle sa za zmätenosť (amenciu) považuje súbor príznakov (amentný syndróm) charakterizovaný nielen dezorganizáciou myslenia a dezorientáciou, ale aj bezradnosťou, poruchou uvedomovania si samého seba a prchavými poruchami vnímania (ilúziami). V poslednej dobe sa v medicínskej literatúre zaraďuje ako súčasť syndrómu delíria (hypoaktívneho). Poprípade hovoríme o amentno-delirantnom syndróme.

Delírium sa obyčajne rozvíja rýchlo v priebehu niekoľkých hodín, resp. dní a má nepredvídavý, nepravidelný a fluktuujúci priebeh počas dňa a noci. Pri jednom vyšetrení pacient môže byť zmätený, ale pri druhom vyšetrení s časovým odstupom dve hodiny, už môže byť orientovaný (lucídny interval). Často dochádza k obráteniu (inverzii) spánkového rytmu so spavosťou počas dňa a preberaním sa v podvečer, s typickým zhoršením príznakov počas noci. Hlavným príznakom delíria sú poruchy pozornosti. Pacient je nesústredený, má slabú výdrž v koncentrácii, často sa zaoberá nepodstatnými vecami, je ľahko vyrušiteľný, upriamuje pozornosť z jedného objektu záujmu na druhý. Nie je schopný udržať tok myšlienok a plánovane premyslenú činnosť. Dezorganizácia pacientovho myslenia a pozornosti sa prejavuje v jeho reči – skáče z témy na tému, má zabiehavé myslenie, opakuje sa, konfabuluje, neadekvátne odpovedá na otázky v rozhovore (zmätenosť). Pacient má oslabený náhľad na svoje ochorenie, poruchu úsudku a môže konfabulovať. Býva dezorientovaný najskôr v čase, následne v mieste. To, čo vidí okolo seba si nesprávne spája so svojími spomienkami zo známeho prostredia, čo vedie k tomu, že si myslí, že nie je v nemocnici, ale leží doma v posteli. K tomu sa pridávajú poruchy vnímania v zmysle zníženia intenzity (pacient si nevšíma okolité veci a udalosti) a zhoršeného rozlišovania, čo vedie k skresleniu vnemov (ilúziám). Pacient napr. vidí reálne objekty zdeformované, opakujúce sa, meniace svoj tvar, zvuky mu znejú inak. Halucinácie (vnímanie nereálnych vnemov) bývajú najčastejšie zrakové, zriedkavo sluchové. Obrazy bývajú farebné, veľmi živé, trojrozmerné a najčastejšie nepríjemné. Vedú pacienta k útočným alebo útekovým reakciám plným strachu. Je to typické hlavne pri hyperaktívnom type delíria (15 % pacientov) so zvýšenou psychomotorickou aktivitou pacienta, zvýšenou vigilitou, hyperaktivitou autonómneho nervového systému, tremorom (delírium tremens). Na druhej strane hypoaktívny typ delíria (35 % pacientov) je charakterizovaný spomalením psychomotorickej aktivity, zníženou vigilitou, depresívnou alebo až apatickou náladou. Asi 50 % pacientov kolíše medzi dvomi subtypmi. Na prebehnuté delírium zostáva úplná alebo ostrovkovitá amnézia.