Zmätenosť a delírium - terapiaKomplexný manažment o pacientov s delíriom zahŕňa nefarmakologické a farmakologické liečebné postupy.Základom je identifikácia a liečba vyvolávajúcej príčiny, ako úprava hydratácie, mineralogramu, nutrície, liečba infektu, hypo alebo hypeglykémie, kardiálneho, renálneho, hepatálneho zlyhávania, zredukovanie polyfamakoterapie, napr.opiáty, liečba abstinenčného syndrómu. V delíriu je treba zredukovať medikáciu na najnutnejšiu a pre nespoluprácu pacienta je často nutné prejsť na parenterálne podávanie liekov. Symptomatická liečba je zameraná na úzkosť, paranoidné myšlienky, halucinácie, nepokoj a agresivitu. Uprednostňuje sa použitie antipsychotík pre schopnosť integrovať psychické funkcie a špecificky pôsobiť proti bludom a halucináciám. Optimálne je zvládnuť stav pri trvalom dohľade ošetrujúceho personálu. V niektorých odporúčaniach zahraničných zdravotníckych organizácií sa zvažuje dostupnosť jedného školeného zdravotníka na jedného pacienta s delíriom, čo v našich podmienkach nie je reálne. Pre riziko ohrozenia seba samého a okolia u pacientov so závažnejšími formami delíria je nutné aj napriek kritike, individuálne zvážiť potrebu fyzického obmedzenia ako sú popruhy, uzatvorená ochranná posteľ. Rizikom fixácie pacienta za využitia popruhov je reaktívne zhoršenie psychomotorického nepokoja, hrozia tu komplikácie z vyčerpania a riziko poranenia. Z tohto pohľadu je ochranná posteľ lepším riešením, lebo umožňuje pacientovi pohyb a zmenu polohy tela. Fixáciu popruhmi využívame na čo najkratšiu dobu. Dôležitou liečebnou intervenciou je podpora orientácie pacienta a udržiavanie jeho optimálnej stimulácie. Udržiavanie správnej orientácie zahŕňa kontakt pacienta s aktuálnymi udalosťami v okolí a vo svete napr. cez rádio, televízor s použitím sluchátok kvôli nerušeniu ostatných pacientov, noviny, časopisy, kontakt s jeho rodinou, umiestnenie hodín, kalendára, rodinných fotografií v izbe pacienta. K iným patria dobré označenie izieb, správne nasmerovanie pacienta na okno, aby mal prehľad o tom, či je deň alebo noc, jeho oslovovanie vlastným menom a pravidelný rozhovor s pacientom o plánovaných vyšetreniach počas nasledujúceho dňa/dňoch. Výhodné je zapojiť príbuzných do sledovania pacienta. Pacient má byť vystavený primeraným senzorickým stimulom. V nočných hodinách je potrebné redukovať nadmerný hluk z prístrojov a rušenie pacienta procedúrami, ktoré znesú odklad. Na druhej strane vystavenie vysoko rizikového pacienta senzorickej deprivácii je kontraproduktívne. Príkladom môžu byť aj dobré úmysly ošetrujúceho personálu ako je zhasnuté svetlo v izbe (namiesto stlmeného svetla) alebo úplné vyhýbanie sa kontaktu s pacientom „aby zaspal”. Vo všeobecnosti je základným pravidlom podporovať nočný spánok pacienta, v prípade potreby aj pomocou hypnotík a vyhýbať sa dennému pospávaniu. |