Ošetrovateľstvo v neurológii
Kvalitatívne poruchy vedomia.
Kognitívne a behaviorálne poruchy.

Zmätenosť a delírium - diagnostika

Diagnostika delíria prebieha v dvoch krokoch:
  1. zachytenie delirantného stavu u pacienta,
  2. zistiť príčinu z veľkého množstva možných príčin.
Hlavnou výzvou v klinickej praxi je zvýšenie detekcie začínajúceho a rozbehnutého delíria. Štatistiky ukazujú, že viac ako 70 % prípadov delíria sa nezachytí pri prvom kontakte s pacientom. Je viacej faktorov, ktoré vedú k nízkej záchytnosti. Denná fluktuácia príznakov vedie k typickému zhoršeniu v nočných hodinách, pričom ráno pri rannej vizite môže byť pacient lucídny, orientovaný, adekvátne reagujúci. K tomu sa pridáva častá bagatelizácia „zmätenosti” ako stavu, ktorý je bežný u starších pacientov pri ťažkých ochoreniach a nedocenením faktu, že sa jedná o stav zhoršujúci celkový priebeh základného ochorenia. Ďalším faktorom je, že dobre rozoznateľná hyperektívna forma delíria je menej častá oproti hypoaktívnej forme. „Dobrému a pokojnému” pacientovi so zníženou psychomotorickou aktivitou sa často nevenuje toľko pozornosti. Za príčinu pacientovho útlmu sa často nesprávne považuje únava, polieková sedácia alebo senilita. Príznaky ako je dezorganizácia myslenia, emočná labilita, halucinácie, fluktuácia stavu býva ošetrujúcim lekárom často prehliadnutá. Nenahraditeľnú úlohu tu zohráva ošetrujúca sestra a príbuzní, ktorí s pacientom strávia podstatne viac času a môžu oveľa lepšie zaregistrovať podozrivé zmeny jeho správania. Od rodinných príslušníkov a z pacientovej dokumentácie sú dôležité anamnestické informácie o jeho celkovom zdravotnom stave, o prekonaných úrazoch, škodlivých návykoch (abúzy), užívaných liekoch a všetkých dôležitých okolnostiach predchádzajúcim stav delíria.

Pri podozrení na zmätenosť a delírium je vhodné stav objektivizovať krátkymi skríningovými testami priamo pri ložku pacienta. Orientácia pacienta sa testuje otázkami zameranými obsahovo na viac oblastí:

  1. približný denný čas, dátum, deň v týždni, ročné obdobie (orientácia časom),
  2. miesto kde sa nachádza (orientácia miestom),
  3. to ako sa (pacient) volá, čo robí (orientácia osobou),
  4. to, či (pacient) pozná dôvod hospitalizácie (orientácia v situácii).

Najľahšie sa stráca orientácia v čase. Aj zdravý jedinec v ranných hodinách, na dovolenke alebo prázdninách nesledujúc hodiny a kalendár nemá presný pojem o čase, dni v týždni alebo dátume. Preto za dezorientáciu sa bežne považuje až rozdiel 3 a viac dní oproti skutočnému dátumu, 2 a viac dní v týždni alebo rozdiel 4 a viac hodín oproti skutočnému dennému času.

Krátkodobú pamäť môžeme testovať zapamätaním si 3 slov (lopta, auto, človek) s ich následným zopakovaním po 5 minútach. Pacienti s poruchou pamäti nie sú schopní zopakovať slová po necelej minúte a nevedia ich dokonca ani znovurozpoznať v druhom zozname slov, napr. bicykel, auto, kapusta, lopta, zviera, človek.

Na vyšetrenie pozornosti a pracovnej pamäti môžeme testovať postupné odpočítavanie čísla 7 od 100 (93, 86, 79, 72, 65) alebo vyhláskovanie slova odzadu napr. LOPTA – A,T,P,O,L.

Súčasťou klinického vyšetrenia by malo byť neurologické vyšetrenie so zameraním na ložiskové neurologické príznaky napr. hemiparéza, hemihypestézia, základné fyzikálne vyšetrenie so zameraním na sytémové ochorenia a známky úrazu hlavy.
Z pomocných vyšetrení je potrebné vyšetrenie krvi na základné biochemické parametre a krvný obraz. Zobrazenie hlavy a mozgu CT alebo MR vyšetrením vylúči intrakraniálne príčiny delíria. Elektroencefalografické vyšetrenie (EEG) pomôže odlíšiť epileptickú a neepileptickú príčinu poruchy vedomia. Pri nejasnej príčine delíria sa odporúča vyšetrenie mozgovomiechového likvoru pomocou odberu lumbálnou punkciou.