ElektroencefalografiaElektroencefalografia (EEG) je základnou diagnostickou neurofyziologickou metódou, ktorá je založená na snímaní elektrickej aktivity mozgu pomocou elektród. Prvý ľudský EEG záznam urobil nemecký psychiater Hans Berger (1873-1941) v roku 1924 v Jene a prvý nazval získaný záznam elektrickej aktivity mozgu elektroencefalogram. V roku 1935 boli Gibbsom, Davisom a Lennoxom popísané rôzne EEG záznamy pri rôznych typoch epileptických záchvatov. V roku 1936 bolo založené prvé EEG laboratórium v nemocnici Massachusetts General Hospital v Bostone. EEG aktivita vzniká snímaním elektrickej aktivity mozgu. Každý dej vedúci k zmene membránového potenciálu neurónu alebo glie môže principiálne ovplyvniť EEG záznam. Za hlavný zdroj EEG aktivity sa považuje sumácia synaptických potenciálov značnej časti populácie neurónov. Vzhľadom na to, že šírenie elektrického poľa sa znižuje so štvorcom vzdialenosti, je pri štandardnom EEG vyšetrení s elektródami uloženými na skalpe zachytiteľnosť elektrickej aktivity neurónov uložených v hĺbke hemisfér nižšia ako tých, ktoré sú uložené tesne pod kalvou. Vzhľadom k tomuto obmedzeniu sa používajú viaceré typy elektród. Podľa stupňa invazivity sa delia na neinvazívne, semiinvazívne a invazívne. Neinvazívne elektródy sú skalpové elektródy používané pri štandardnom ambulantnom EEG vyšetrení. Rozmiestnenie elektród je definované štandardným medzinárodným systémom 10-20. Poloha elektród je určená v súradnicovej sústave určenej líniami medzi jednotlivými lebečnými kostnými výbežkami v predozadnom smere: nasion-inion a ľavopravom smere: spojenie preaurikulárnych oblastí. Tieto línie sú následne delené 10 % a 20 % svojej dĺžky, čo vedie k určeniu polohy jednotlivých elektród. Štandardná zostava v systéme 10-20 obsahuje 21 elektród a jednu uzemňujúcu elektródu (obr. č. 13). Medzi semiinvazívne elektródy patria sfenoidálne elektródy. Ich úlohou je snímať aktivitu z temporálneho laloka mozgu, ktorého aktivita je horšie zachytiteľná pri skalpových elektródach. Oblasť mediálneho temporálneho laloka je najčastejším zdrojom epileptickej aktivity u ľudí. Elektródy vo forme odizolovaného lanka sa zavádzajú pomocou lumbálnej ihly naslepo alebo pod skiaskopickou kontrolou do blízkosti foramen ovale v blízkosti temporálneho laloka. Invazívne alebo tiež intrakraniálne elektródy si vyžadujú trepanáciu lebky alebo krániektómiu. Zavádzajú sa buď subdurálne na povrch mozgu (elektrokortikografia - ECoG) alebo stereotakticky do vnútra hemisfér pomocou hĺbkových elektród (stereoelektroencefalografia - SEEG). Zavádzanie intrakraniálnych elektród nie je bez rizík a môže viesť k hemoragickým a infekčným komplikáciam. Hlavnou indikáciou je presné zmapovanie epileptického ložiska (ohniska) pred epileptochirurgickou operáciou.  Obr. č. 13 Schématické rozmiestnenie skalpových EEG elektród Uverejnené so súhlasom autora (MUDr. B. Hofericová) Štandardné (natívne) EEG so skalpovými elektródami je v súčasnosti využívané v rutínnej ambulantnej neurologickej praxi. V EEG zázname sa hodnotí základná aktivita (pozadie) a tzv.tranzienty. Základná aktivita je tvorená vlnami, ktoré tvoria určitý rytmus. Podľa frekvencie vĺn rozlišujeme viaceré pásma: delta (≤ 3,5 Hz), theta (4 - 7,5 Hz), alfa (8 - 13 Hz), beta (14 - 39,5 Hz) a gama (≥ 40 Hz). Základná aktivita u zdravých dospelých jedincov v bdelom, relaxovanom stave pri zavretých očiach je alfa aktivita lokalizovaná prevažne nad zadnými časťami lebky s maximom okcipitálne. Pri otvorení očí, zvýšenej pozornosti a mentálnej aktivite dominuje beta aktivita, ktorá je prevažne lokalizovaná fronto-centrálne. Theta a delta rytmus sa fyziologicky u dospelých jedincov objavuje iba v spánku. Fyziologický EEG záznam sa mení podľa veku jedinca. U detí do jedného roka dominuje v celom zázname delta rytmus, následne dominuje theta aktivita. Alfa aktivita sa objavuje približne v 6. Roku života. Už opísaný dospelý typ záznamu sa objavuje vo veku 18 - 20 rokov. Pomalá aktivita – theta alebo delta zistená v EEG zázname bdelého dospelého jedinca znamená patologický nález a je najčastejšie prejavom ložiskového postihnutia mozgu, ako je krvácanie, tumor alebo trauma. Tranzienty predstavujú izolované vlny alebo komlexy, ktoré sa nápadne odlišujú od základnej aktivity. Typickým príkladom sú epileptiformné tranzienty, ktoré sú typické pre klinický, prípadne subklinický epileptický záchvat. Patrí sem napr. hrot, ostrá vlna, komplex hrot-ostrá vlna, ostrá vlna-pomalá vlna, viacpočetné hroty-pomalá vlna (obr. č. 14). Môžu byť generalizované alebo uložené ložiskovo (obr. č. 15, obr. č. 16). Generalizované epileptiformné tranzienty sú príčinou klinických generalizovaných záchvatov napr. tonicko-klonických, absencií a ložiskové vedú k parciálnym epileptickým záchvatom simplexným alebo komplexným.  Obr. č. 14 Epileptiformné (špecifické) abnormity Uverejnené so súhlasom autora (MUDr. B. Hofericová)  Obr. č. 15 Frontálny epileptický záchvat (video EEG) V EEG zázname prítomné epileptiformné abnormity - hroty zachytené nad frontálnymi oblasťami  Obr. č. 16 Generalizovaný epileptický záchvat (video EEG) EEG záznam je ťažšie čitateľný pre hrubé pohybové artefakty pacienta počas záchvatu. Indikáciou k EEG v neurológii je najčastejšie diagnostika a diferenciálna diagnostika epilepsie. V prípade snímania EEG počas prebiehajúceho epileptického záchvatu hovoríme o iktálnom EEG (obr. č. 15, obr. č. 16). V ambulantnej neurologickej praxi sa EEG sníma záznam v období, kedy nie sú klinické známky záchvatu. Hovoríme o interiktálnom EEG a jeho význam spočíva v odhalení subklinických zmien špecifických pre epilepsiu (epileptiformnej aktivity). Diagnostiku epilepsie uľahčuje využitie aktivačných metód pri snímaní EEG ako je hyperventilácia, fotostimulácia alebo snímanie EEG po spánkovej deprivácii (celonočnom bdení). Aktivačné metódy umožňujú odhaliť epileptiformnú aktivitu v interiktálnom období. Približná dĺžka trvania vyšetrenia je 30 minút. V špecifických prípadoch diferenciálnej diagnostiky záchvatových stavov je indikované dlhodobé monitorovanie EEG a sledovanie jeho korelácie s videozáznamom (tzv. video EEG) (obr. č. 15 a obr. č. 16). Ďalšou indikáciou k EEG vyšetreniu sú poruchy spánku a poruchy dýchania v spánku v spánkových laboratóriách. Používaná celonočná video-polysomnografia okrem EEG dokáže monitorovať ďalšie fyziologické parametre ako EKG, respiráciu, saturáciu krvi kyslíkom, pohyby končatín a hrudníka, očné pohyby. Medzi ďalšie neurologické indikácie patrí sledovanie charakteristických EEG zmien pri niektorých neuroinfekciách, prionózach, neurodegeneratívnych a neurometabolických ochoreniach. Klinické použitie EEG nie je obmedzené na neurológiu, ale je interdisciplinárne. V poslednej dobe sa čoraz viac používa v hodnotení hĺbky anestézie pri operáciách, posudzovaní závažnosti poruchy vedomia a v diagnostike mozgovej smrti. V psychiatrii okrem využitia pri elektrokonvulzívnej terapii sa môže použiť v rámci diferenciálnej diagnostiky organických príčin psychiatrických stavov. EEG je základom pre vyšetrovanie evokovaných potenciálov. Stále častejšie sa využíva v experimentálnej medicíne napr. prepojenie mozgu s počítačom – brain-computer interfaces. |