Evokované potenciályEvokované potenciály sú odpovede nervového systému na stimuláciu. Pri vyšetrení sa používa snímanie elektrickej aktivity mozgu (elektroencefalografia, EEG) a nervového systému (elektroneurografia, ENG). EEG záznam predstavuje spontánnu elektrickú aktivitu mozgu a v nej „ukrytú“ odpoveď štruktúr mozgu na špecifický vonkajší stimulus. Úlohou vyšetrenia evokovaných potenciálov je odhaliť tieto odpovede nervového systému. Využíva sa na to opakovaná stimulácia (niekoľko 100 až 1000 stimulov) a spriemerňovanie signálu. Spriemerňovanie vedie k potlačeniu „náhodnej“ (spontánnej) EEG aktivity a zvýraznenie rovnakej opakovanej odpovede. Výsledná krivka odráža svojimi vrcholmi aktivitu jednotlivých štruktúr nervového systému, ktoré sú zapojené do spracovávania daného stimulu.Podľa typu stimulu hovoríme o vizuálnych (VEP), sluchových (BAEP), somatosenzorických (SSEP), motorických (MEP) alebo kognitívnych evokovaných potenciáloch (ERP). Klinický význam evokovaných potenciálov je založený na objektivizácii a kvantifikácii pacientových ťažkostí, ktoré sú väčšinou subjektívne ako zhoršenie zraku, sluchu alebo porucha citlivosti na končatinách a sledovanie týchto zmien v čase. Na druhej strane sa často môže jednať o jemné subklinické zmeny, ktoré si sám pacient neuvedomuje. Evokované potenciály nehovoria o príčine stavu a nálezy sú etiologicky nešpecifické. Vizuálne evokované potenciály (VEP, visual evoked potential) – sledovanie odpovedí generátorov okcipitálneho laloka je základom vyšetrenia VEP. Vyšetrovaný pacient sedí v presne definovanej vzdialenosti pred monitorom a sleduje vizuálny stimulus. V praxi je ním najčastejšie šachovnica, v ktorej sa striedavo mení čierno-biele zafarbenie jednotlivých políčok tzv. pattern reversal. Po opakovanej stimulácii vzniká krivka. Najvýznamnejším parametrom hodnotenia je vlna P100, pri ktorej hodnotíme jej latenciu a amplitúdu (obr. č. 17). Predĺženie latencie ukazuje na demyelinizačnú léziu a zníženie amplitúdy na axonálnu léziu optickej dráhy. K patologickým zmenám môžu viesť rôzne príčiny ako napr. očné ochorenia (retinopatia, glaukóm, optická neuritída), neurologické ochorenia (roztrúsená skleróza, tumory komprimujúce optický nerv), trauma optického nervu, toxické neuropatie (metanol) a i.  Obr. č. 17 Vizuálne evokované potenciály Sledovaná vlna P100 vľavo (horná krivka) a vpravo (dolná krivka). Ľahká asymetria nálezu je ešte v rámci variability normy. Kmeňové sluchové evokované potenciály (brainstem auditory evoked potential, BAEP) sú generované v priebehu sluchovej dráhy – v oblasti sluchového nervu a mozgového kmeňa. Vyšetrovaný pacient sedí a má na hlave slúchadlá. Sluchový podnet predstavuje presne definovaný zvuk (kliknutie) vo vyšetrovanom uchu a do druhého ucha je púšťaný šum. V získanej krivke BAEP sa hodnotia vlny označené I, II, III, IV a V, ktoré predstavujú generátory v priebehu sluchovej dráhy (cochlea, nervus cochlearis, dolný pons, horný pons, mezencefalon). Klinický význam majú v objektivizácii a detekcii periférnych (vlny I, II) a centrálnych lézií sluchovej dráhy (vlny III, IV, V). Somatosenzorické evokované potenciály (somatosensory evoked potential SSEP) sú vybavované transkutánnou elektrickou stimuláciou príslušných periférnych nervov a odpovede sú generované v priebehu aferentných somatosenzorických dráh od periférnych nervov, plexov, miechvých koreňov, miechových dráh až po generátory v oblasti kontralaterálneho somatosenzorického kortexu. Elektródy sú umiestnené nielen v oblasti skalpu (EEG), ale aj v priebehu miechy a periférneho nervového systému (ENG). Na hornej končatine sa najčastejšie stimuluje n. medianus a na dolnej končatine n. tibialis. V získaných krivkách sledujeme latencie jednotlivých presne definovaných vĺn. Pomocou rozdielu medzi jednotlivými krivkami, môžeme určiť rýchlosť vedenia vzruchu na periférnom a centrálnom úseku. Pre demyelinizačné lézie je typické podľa lokalizácie predĺženie latencii v periférnom alebo centrálnom úseku. Pre axonálne lézie je typický pokles amplitúdy vĺn. Medzi ďalšie typy evokovaných potenciálov, ktoré sa čoraz častejšie dostávajú do bežnej neurologickej praxe patria kognitívne evokované potenciály (event related potential, ERP) a motorické evokované potenciály (motor evoked potential, MEP). Motorickým evokovaným potenciálom sa budeme venovať v kapitole o neuromuskulárnych ochoreniach. Kognitívne evokované potenciály (event related potential, ERP) patria do širšej skupiny elektrofyziologických metód. Klasické evokované potenciály (vizuálne, sluchové, somatosenzorické) s krátkou latenciou sú bioelektrickou odpoveďou nervového systému na konkrétny vonkajší senzorický podnet, pričom parametre odpovedí významne korelujú s fyzikálnymi vlastnosťami exogénnych stimulov. Pri kognitívnych alebo endogénnych evokovaných potenciáloch táto korelácia je nízka, a preto sa nazývajú aj ako stimulus nezávislé. Majú vzťah ku kognitívnym procesom ako napr. pozornosť, rozpoznanie podnetu a pamäti. Jedná sa o dlho latentné evokované potenciály. Najčastejšie používanou metodikou pri vyšetreniach ERP je oddball paradigma. Vyšetrovanej osobe sú v náhodnom poradí, ale v konštantnom pomere (obyčajne 4:1 alebo 5:1) prezentované dva druhy stimulov. Jeden pravidelný a druhý sporadický (oddball). Pokusná osoba dostane inštrukciu rozpoznať sporadické podnety, spočítať ich počet alebo iným spôsobom dať najavo ich rozpoznanie. Stimul môže byť akustický, vizuálny alebo somatosenzorický. Obidva stimuly – pravidelný aj zriedkavý prechádzajú primárnym spracovaním v príslušných senzorických oblastiach mozgu. Následne dochádza k ich spracovaniu vo vzťahu k pozornostným, pamäťovým a exekutívnym funkciám. Najčastejšie sledovaným kognitívnym evokovaným potenciálom je vlna P3 (P300) (obr. č. 18). Vlna P3 sa klinicky používa v diagnostike a diferenciálnej diagnostike demencií.  Obr. č. 18 Záznam kognitívnych evokovaných potenciálov |