Parkinsonova chorobaTerapiaZákladom liečby PCH je levodopa. Je to prekurzor dopamínu, čiže látka, ktorá sa v mozgu mení na dopamín. V liekových formách je vždy spolu s inhibítormi katechol-O-metyltransferázy, napr. karbidopa, ktoré zabraňujú premene levodopy na dopamín už na periférii, čiže mimo mozgu. Ide o najúčinnejšie lieky v liečbe ochorenia. Ich nevýhodou je potreba častého dávkovania, niekedy 4 – 6-krát denne, interferencia s potravinami, lieky sa nesmú podávať spolu s bielkovinami a nežiaduce účinky pri dlhotrvajúcej liečbe, ako sú poliekové mimovôľové pohyby (hyperkinézie).Druhou skupinou liečiv sú dopamínoví agonisti, teda látky, ktoré sú štrukturálne podobné dopamínu, viažu sa na dopmaínové receptory v mozgu a teda simulujú účinok dopamínu. Túto skupinu liekov uprednostňujeme v začiatočnom štádiu ochorenia u mladších pacientov. Prvé roky ochorenia sú veľmi dobre ovplyvniteľné liekmi. Postupne však dochádza k progresii ochorenia a zhoršovaniu účinnosti liekov. V pokročilom štádiu ochorenia sú typické motorické fluktuácie stavu. Pacienti sú asi hodinu po užití liekov v stave ON, to je plne mobilní, pričom spočiatku účinok lieku trvá 4 – 5 hodín, ale postupne sa skracuje doba účinku na cca jednu hodinu. Potom nastupuje stav OFF, kedy sú pacienti v zhoršenom stave, často nehybní. V priebehu dňa sa teda opakovane striedajú stavy ON a OFF. Navyše v stave ON sú často prítomné poliekové mimovôľové pohyby hyperkinézie. V prípade pokročilých štádií ochorenia s nedostatočnou kontrolou príznakov ochorenia perorálnou farmakoterapiou prichádza do úvahy operačná liečba – hlboká mozgová stimulácia ncl. subthalamicus, kontinuálna subkutánna infúzna liečba apomorfínom alebo intestinálna infúzna liečba levodopou. |