Ošetrovateľstvo v neurológii
Elektromyografia a transkraniálna magnetická stimulácia

Latencia MEP

Latencia predstavuje čas medzi kortikálnou stimuláciou a začiatkom evokovaného potenciálu MEP v cieľovom svale. Latencia závisí od toho, či je registrácia realizovaná v pokoji alebo pri svalovej kontrakcii. V bežnej praxi sa meria latencia a amplitúda MEP pri miernej facilitácii z niekoľkých dôvodov. Pacienti majú často problém úplne relaxovať vyšetrovaný sval, počas facilitácie je MT MEP nižší a amplitúda MEP vyššia, čo umožňuje použiť nižšiu intenzitu stimulu. Tento spôsob je obzvlášť výhodný pri registrácii MEP zo svalov DK, kde je niekedy ťažké získať MEP aj pri maximálnej intenzite stimulátora. Latencia MEP počas facilitácie je o 2 – 3 ms kratšia, ako počas relaxácie, niekedy je rozdiel aj do 6 ms.

Pri 10 % svalovej kontrakcii m. abductor digiti minimi (ADM), m. biceps brachii, m. tibialis anterior (TA) a m. soleus maximálnej sily sa skracuje latencia MEP približne o 3 ms, pričom pri ďalšom zvyšovaní kontrakcie do 60 % došlo k skráteniu latencie len minimálne. V praxi je subjekt požiadaný mierne kontrahovať cieľový sval na pár sekúnd (10 % svalovej sily pre distálne svaly hornej končatiny a 20 %  pre proximálne svaly hornej končatiny a svaly dolnej končatiny). TMS je aplikovaná počas tonickej kontrakcie. Medzi stimulmi pacient relaxuje, aby sme predišli únave. Výraznejšia svalová kontrakcia spôsobuje ťažkosti v identifikovaní začiatku MEP. Ak pacient nemôže kontrahovať požadovaný sval, napr. pre plégiu, môžeme ho požiadať o kontrakciu na kontralaterálnej strane, prípadne o kontrakciu ipsilaterálnych proximálnych alebo tvárových svalov.

Pri meraní latencie MEP je potrebné, aby sa použila nadprahová intenzita stimulu, aby sme predišli výraznej variabilite latencie MEP spôsobenej podprahovou stimuláciou . V klinickej praxi sa odporúča použiť intenzitu 120 - 150 % pokojového. Niektorí autori používajú maximálnu intenzitu stimulátora, čo je výhodné hlavne pri registrácii zo svalov dolných končatín. Niektorí autori registrujú 4 - 5 reprodukovateľných odpovedí MEP, ktoré následne superponujú, aby odmerali najkratšiu začiatočnú latenciu MEP. Pri fyziologických hodnotách latencie stačí registrovať aj menej odpovedí MEP. Iba zriedka sú MEPy také nízke a nepravidelné, že je potrebné spriemernenie niekoľkých odpovedí MEP.