Ošetrovateľstvo v neurológii
Kvalitatívne poruchy vedomia.
Kognitívne a behaviorálne poruchy.

Alzheimerova choroba - klinický obraz

Medzi typické klinické príznaky ochorenia patrí špecifická porucha epizodickej pamäti, tzv. hipokampálny typ amnézie, pre ktorú je typická porucha ukladania a vybavovania informácií z pamäti. Pacienti majú problém si zapamätať nové informácie, opakovane sa pýtajú na rovnaké veci, zabúdajú na dôležité schôdzky, strácajú veci. Pri zistenie prítomnosti alebo neprítomnosti tejto poruchy môžeme použiť jednoduchý test zoznamu slov. Pacienta vyzveme, aby si zapamätal krátky zoznam slov ako je napríklad auto, lopta, človek. Následne ho vyzveme aby zopakol zoznam. Zisťujeme, že pacient je toho schopný, pretože pozornosť a okamžitá/pracovná pamäť je v úvodných štádiách ochorenia bez deficitu. Avšak po niekoľkých minútach je schopný zopakovať už iba časť zoznamu, poprípade žiadne slovo a to pre poruchu krátkodobej pamäti. Nepomáha ani nápoveda. Pri otázke, či v zozname bolo slovo auto, pacient odpovie negatívne. Poprípade pri nápovede prvého písmena si pacient vymyslí iné slovo – konfabuluje.

Dlhodobá pamäť na dávno minulé udalosti je typicky v úvode ochorenia zachovaná, podobne aj osobnosť pacienta. Z ďalších kognitívnych príznakov sú prítomné zhoršená pamäť na tváre a poznávanie osôb, porucha priestorovej orientácie so strácaním sa a blúdením, porucha chápania celku, apraxia pri rôznych činnostiach, napr. neschopnosť si obliecť oblečenie v správnom poradí alebo navariť známe jedlo.
Symptómy ochorenia môžu byť v úvode mierne a neobmedzujúce podstatne fungovanie pacienta (prodromálne štádium). Časom sa príznaky postupne zhoršujú a čoraz viac obmedzujú aktivity bežného denného života (štádium demencie).

Typické je postupné zhoršovanie stavu, bez výraznejších skokov, ktoré sa môže rozdeliť do viacerých štádií:
  1. Predklinické zmeny - už niekoľko rokov pred vznikom typických symptómov sa začínajú v mozgu odohrávať patologické procesy. V tomto štádiu nie sú prítomné evidentné klinické prejavy ochorenia (Obr. č. 1). Novšie zobrazovacie metódy (PET, MR) už v tomto štádiu môžu zachytiť abnormálny nález typický pre ACh. Hovoríme o asymptomatickom štádiu s rizikom rozvoja ACh. O presymptomatickej ACh hovoríme vtedy, ak je u klinicky zdravých pacientov dokázaná genetická mutácia vedúca k ACh (familiárna forma ACh).
  2. Prodromálne štádium (mierna kognitívna porucha). Patologické procesy v mozgu sa postupne rozšírili do takého stupňa, že sa začínajú prejavovať príznakmi. Objavujú sa prvé symptómy oslabenia krátkodobej epizodickej pamäti, pacient má pocit, že mu miznú veci, niekto mu ich kradne. Objavujú sa paranoidné myšlienky, čo môže viesť u neho k podráždenosti. Celkovo pacient zvláda všetky životné situácie. Je schopný dokončiť všetky začaté činnosti, aj keď pomalšie ako v minulosti. Môžu sa objaviť príznaky depresie, úzkosti, ľahké poruchy spánku.
  3. Alzheimerova demencia - ľahký stupeň (MMSE 18 - 24). Dochádza k zvýrazneniu príznakov predchádzajúceho štádia do takej miery, že začnú obmedzovať určité zložitejšie denné činnosti. Postihnutý začína mať problém so zložitejším používaním peňazí (bankové operácie), šoférovaním, obsluhovaním zložitejších elektronických zariadení ako telefóny a počítače. Zvýrazňujú sa poruchy spánku, bludy, podozrievanie. Môže sa objaviť apatia a začína rozvoj sociálnej izolácie pacienta.
  4. Alzheimerova demencia - stredne ťažký stupeň (MMSE 12 - 17). Dochádza k problémom s jednoduchými dennými aktivitami ako je varenie, upratovanie, jednoduché finančné operácie. Je potrebný dohľad pri užívaní farmakoterapie a asistencia pri bežnej hygiene. Začína potreba 24 hodinového dohľadu. Môžu sa objaviť halucinácie, zvýraznenie nepokoja a sociálnej izolácie pacienta spolu so sociálnou izoláciou opatrovateľov. Pacient si spomína na staré udalosti, čo mu umožňuje určitú samostatnosť.
  5. Alzheimerova demencia - ťažký stupeň (MMSE 0 - 11). Pacient nie je schopný si zapamätať veci, ani spomenúť si na veci minulé. Realita je pre neho fragmentovaná, stráca reps. nemá súvis s minulosťou, ktorú si nepamätá. Nie je schopný vykonávať zmysluplné činnosti, je úplne závislý a odkázaný na starostlivosť opatrovateľov počas 24 hodín. Môže dôjsť k zhoršeniu halucinácií a nepokoja, ktoré čoskoro nasleduje apatia. Postupne prerušuje všetky činnosti a stáva sa imobilným a pripútaným na lôžko. Preterminálne je pacient astenický, apatický, nekomunikujúci (afatický), má flekčné deformity končatín, je inkontinentný. Celkovo stav progreduje v priebehu 2 - 20 rokov a pacient nakoniec zomiera na pridružené infekčné ochorenie.