Ošetrovateľstvo v neurológii
Kvalitatívne poruchy vedomia.
Kognitívne a behaviorálne poruchy.

Alzheimerova choroba - úvod

Alzheimerova choroba (ACh) je najbežnejšou príčinou syndrómu demencie a predstavuje približne 60 % všetkých prípadov.
História ochorenia v novodobej neuropsychiatrii začína na prednáške Tübingene v roku 1906, kedy doktor Alois Alzheimer prvýkrát popisuje 51-ročnú pacientku s progredujúcou demenciou. Vo svojej učebnici psychiatrie z roku 1910 profesor Kraepelin pomenuváva presenilnú demenciu s charakteristickým patologickým nálezom neurofibrilárnych klbiek a senilných plakov podľa Aloisa Alzheimera. Tento koncept sa o viac ako 60 rokov neskôr rozširuje aj na stavy senilnej demencie s podobným klinickým obrazom a posmrtným neuropatologickým nálezom. V roku 2010 vo svetle nových poznatkov a rozvojom nových vyšetrovacích metód vznikajú nové diagnostické kritériá pre ACh, v ktorých sa upúšťa od potreby bioptického nálezu mozgu pre definitívnu diagnózu ochorenia. ACh je podľa týchto revidovaných kritérií klinické ochorenie, ktoré začína objavením sa prvých klinických príznakov ochorenia. Patrí sem nielen štádium demencie, ale aj prodromálne štádium (štádium mierneho kognitívneho deficitu) (Obr. č. 1).
 

Obr. č. 1 Štádia vývoja Alzheimerovej choroby podľa Duboisa a kol. (2010)