Ostatné poliekové myopatie
K ostatným poliekovým myopatiám zaraďujeme:
- Nekrotizujúcu myopatiu, ktorú často spôsobujú
hypolipidemiká hlavne statíny a fibráty. Typický je vzostup CK v sére a
EMG nález abnormálnej spontánnej aktivity. Svalová slabosť s myalgiami
sa obvykle objaví 2 - 3 mesiace od začiatku liečby. Frekvencia sa
odhaduje na 10 - 15 % a je závislá na dávke.
- Lyzozomálnu (vakuolárnu) myopatiu so zvýšením CK a
zmenami na EMG môžu spôsobiť amiodaron, chlorochin, kolchicin,
vinkristin.
- Zápalovú myozitídu, ktorá je podobná polymyozitíde,
môže vyvolať D-penicilamin (vzácne labetalol, tryptofan, fenytoin,
lamotrigin, levodopa, prokainamid).
- Mitochondriálna myopatia - typickým predstaviteľom
je liečbou indukovaná myopatia - zidovudinom, liekom používaným v
liečbe AIDS. Manifestuje sa zvyčajne myalgiami a únavnosťou.
- Hypokaliemické myopatie môžu byť vyvolané
diuretikami, laxatívami, lítiom, etanolom, toluénom, hormónmi štítnej
žľazy. Môžu sa manifestovať nebolestivou proximálnou svalovou slabosťou
alebo rabdomyolýzou.
- Niektoré anestetiká (halogenované) a depolarizujúce
myorelaxanciá (sukcinylcholin) môžu viesť k obrazu akútnej rabdomyolýzy
spojenej s hypertermiou a metabolickou acidózou - malígnej hypertermii.
Ide o genetickú poruchu vápnikového kanála tzv. ryanodínového receptora.
|