Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta
s Parkinsonovou chorobou

Úvod

Parkinsonova choroba (PCH) je neurodegeneratívne ochorenie, charakteristické motorickými, nonmotorickými a neuropsychiatrickými symptómami. Ku primárnym príznakom ochorenia patria tremor, bradykinéza až akinéza, rigidita.

Tras (tremor) u pacienta s Parkinsonovou chorobou je typický tým, že sa objavuje v pokoji, a to najskôr na prstoch jednej ruky, keď pacient sedí a ruky sú voľne položené alebo stojí a rukami nepohybuje. Neskôr tras postihuje všetky prsty a celú ruku, obidve ruky a postupne sa rozšíri aj na nohy. Pohyby trasúcich sa prstov pripomínajú rátanie peňazí, čo je spôsobené mimovoľnou abdukciou a addukciou palca za súčasnej flexie a extenzie metakarpofalangeálnych a interfalangeálnych kĺbov. Pri činnostiach, kedy pacient aktívne pohybuje rukami, sa tras spravidla zmierni. Rozrušenie, strach, úzkosť, stres alebo aj radosť vedú zvyčajne k zvýrazneniu trasu. Počas spánku sa tras znižuje. Hlava a brada býva postihnutá trasom len veľmi vzácne.

Svalová stuhnutosť (rigidita) sa prejavuje nadmerným zvýšením fyziologického svalového napätia, ktoré je nutné k udržaniu vzpriameného postoja a k vykonaniu pohybu. Stuhnutý sval kladie pri činnosti odpor a pacienti vnímajú svalovú stuhnutosť ako zovretie, pocit slabosti a ťažoby jednotlivých častí tela. Na začiatku ochorenia postihuje najskôr axiálne svalstvo, viac  flexorové ako extenzorové, čo spôsobuje typické flekčné držanie šije, trupu a končatín. V neskoršom štádiu ochorenia majú pacienti pocit, že im telo kladie odpor pri pohyboch. Mechanizmus vzniku svalovej stuhnutosti nie je známy, súvisí s nedostatkom dopamínu v bazálnych gangliách časti mozgového tkaniva v tzv. substancia nigra.

Jedným z prvých príznakov PCH je patologicky spomalený pohyb – bradykinéza, čo sa zvyčajne spája aj s poruchou iniciácie pohybu - akinézou a s obmedzením rozsahu pohybu - hypokinézou. Bradykinéza postupuje najskôr od horných končatín, kedy pacient začne mať problémy napr. so zapínaním gombíkov, česaním, muži aj s holením. Pohyby, ktoré sú vykonávané u zdravých ľudí automaticky, u pacientov s PCH sú obmedzené a spomalené. Akinéza postupne zasiahne aj dolné končatiny, kedy pacienti majú zníženú alebo až vymiznutú schopnosť iniciácie pohybu, napr. postaviť sa zo sedu, prejsť zo stoja do chôdze.  Zároveň majú problémy s rozhýbaním sa, kedy prešľapujú na mieste a nemôžu vykročiť a začať chôdzu. Pacienti vo fáze tzv. freezingu „zamrznutia“ alebo tiež označovanej ako fáza „off“, majú problém vykonať akýkoľvek pohyb, sú stuhnutí a nie sú schopní sa pohybovať. Pri chôdzi môžeme pozorovať ich drobné šuchtavé kroky s nahnutým telom dopredu a s pokrčenými hornými končatinami, ktorými pri chôdzi vôbec nepohybujú. Pacienti s PCH môžu mať aj poruchy rovnováhy a s tým súvisí riziko pádov. V noci u nich môže dôjsť ku situácii, že nie sú schopní obrátiť sa na posteli (zmeniť polohu). Obmedzenie pohybu sa prejaví aj na písme pacientov, ktoré sa postupne zmenšuje (mikrografia) a stáva sa nečitateľným. Rodina môže v dôsledku porúch hybnosti spozorovať obmedzené až žiadne prejavy emócií, a to hlavne na tvári (hypomímia) alebo v reči, kedy je prítomný monotónny tón hlasu.

PCH začína a rozvíja sa pomaly. Rodina ako prvá môže pri jeho nástupe pozorovať apatiu, pomalšie vykonávanie aktivít denného života, čo ale často býva prehliadané, vysvetľované a pripisované veku pacientov a iným problémom v osobnej anamnéze, napr. problémom s kĺbmi.

Príznaky ako sú tras, stuhnutosť alebo strata rovnováhy, môžu byť v počiatočnom štádiu ochorenia rozvinuté len mierne a kvalita života pacienta nie je výrazne znížená. S progresiou ochorenia sa problémy stupňujú a narúšajú schopnosť pacientov vykonávať pracovné a aj iné bežné činnosti. Pacienti sú často krát nútení opustiť svoje zamestnanie a zanechať aj svoje záľuby. Progresia ochorenia vplýva na psychiku, sociálne fungovanie a vzťahy v rodinách pacientov. Môže sa to odraziť v prežívaní negatívnych pocitov, v zmenenom správaní a postupne sa zhoršuje kvalita života nielen pacientov, postihnutých ochorením, ale aj ich rodín.

Pacienti s rozvinutou Parkinsonovou chorobou majú deficit sebaopatery vo všetkých aktivitách denného života. Vyskytujú sa u nich aj problémy s chôdzou, premiestňovaním,  zmenou polohy, s úpravou zovňajšku, hygienou, vyprázdňovaním močového mechúra a hrubého čreva. Prítomné sú i ďalšie poruchy, napr. spánku, sexuálna dysfunkcia, s komunikáciou. Choroba ovplyvňuje duševné zdravie pacientov.

Starostlivosť o pacientov s PCH si vyžaduje komplexný a individuálny prístup interdisciplinárneho tímu. Kombinácia farmakoterapie a rôznych metód a foriem rehabilitácie, ošetrovateľskej starostlivosti vrátane edukácie je zameraná na udržanie sebestačnosti, minimalizáciu klinických prejavov ochorenia, prevenciu komplikácií a docielenie prežívania psychosociálnej pohody.

Pre starostlivosť o pacientov s PCH sú vypracované klinické odporúčania, napr. The Professional’s guide to Parkinson’s disease, Parkinson’s disease: A Guide to patient care; pre pacientov a ich rodiny, napr. Activities of Daily Living: Practical pointers for Parkinson’s disease; Parkinson’s disease: A Complete guide for patients and caregivers.