Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta
s Parkinsonovou chorobou

Komunikácia

Komunikácia u pacientov s PCH môže byť ovplyvnená príznakmi ochorenia. Prítomná je hypomímia, dyzartria a mikrografia. Pre verbálny prejav je charakteristické spomalenie tempa reči, nezrozumiteľnosť, zárazy, opakovanie posledných slov, slovných spojení. Sila hlasu u pacientov s PCH klesá rýchlejšie a výška hlasu býva menšieho rozsahu ako u zdravých ľudí.  Počas komunikácie sa nám hlas pacientov javí ako monotónny, tichý a nevýrazný. Proces tvorby hlasu súvisí s dýchacím systémom. Na začiatku ochorenia je sila inspiračných svalov nezmenená, ale s progresiou choroby sa znižuje. Sú prítomné skrátené obidve fázy dýchania, ktoré ovplyvňujú tvorbu hlasu, jeho kvalitu a silu. Pacienti nevládzu dýchať, hovoria v krátkych vetách, zrýchľujú tempo reči, nesprávne počas hovorenia dýchajú a kombinujú rozprávanie s dýchaním. Ľahké až ťažké poruchy artikulácie sa vyskytujú na úrovni slov, viet a prejavujú sa ako nepresná výslovnosť s vplyvom na zrozumiteľnosť reči. U pacientov sa stretávame s deficitom prízvuku, melódie, tempa reči a zaradení pauzy pri hovorení. Porucha tempa reči sa u nich prejavuje v zmysle spomalenia alebo zrýchlenia a zrozumiteľnosti reči okoliu.

Pokiaľ pacienti nie sú schopní akejkoľvek komunikácie hovoríme o anartrii. Viazne expresia pocitov a prežívaných emócií. Rodina sa vyjadruje, že ich príbuzný sa nedokáže usmiať, má stále rovnaký a nemenný výraz tváre, neprejavuje radosť ani smútok, pôsobí dojmom apatie a nezáujmom o okolie. Viazne žmurkanie, smiech a plač. V písomnom prejave sú prítomné zmeny. Písmo sa s progresiou ochorenia stáva nečitateľné, zmenšuje sa a to už pri písaní prvých písmen textu. Pre pacientov je to negatívne prežívané, stresujúce a zahanbujúce v niektorých situáciách, napr. v banke pri finančnej operácii, kedy je potrebné napodobniť podpisový vzor.

Poruchy verbálnej a neverbálnej komunikácie môžu výrazne narušiť kontakt pacienta s okolím, obmedziť alebo úplne znemožniť vykonávanie niektorých úkonov, ako je nakupovanie, vybavovanie úradných vecí a konverzovanie s priateľmi.

Poruchy reči sú terapeuticky dobre ovplyvniteľné farmakoterapiou a logopedickým cvičením. Nácvik reči je možné realizovať v spolupráci s logopédom. Pri ambulantnej liečbe a u hospitalizovaných pacientov môže ísť o individuálnu formu terapie. Skupinovú formu môžu zabezpečovať organizácie pacientov s PCH  realizovaním  rekondičných pobytov alebo formou pravidelných stretnutí. Logopéd, ktorý je členom multidisciplinárneho tímu v komplexnej starostlivosti o pacientov, diagnostikuje a navrhuje terapiu podľa zistených porúch reči. Pri výbere terapeutických metód vychádza z predpokladu, že dominantne je postihnutý hlasový a artikulačný prejav. Terapia pozostáva z hlasového a dychového cvičenia. Dychové cvičenia sú dôležité, lebo reč pacientov s PCH je tichá pre stuhnutosť medzirebrových svalov a nie pre poruchu hlasových ústrojov. Pri dychovom cvičení sa zameriavame na zlepšenie koordinácie a sily dýchacích svalov, nacvičujeme s pacientom správny spôsob dýchania. Môžeme použiť tréning v nafukovaní balónika. Po osvojení si správnej techniky dýchania spájame dychové cvičenie s fonačnými cvikmi. Hlasové cvičenie sa zameriava na osvojenie si mäkkého hlasového začiatku, koordináciu dýchania a tvorby hlasu, adekvátnu silu a výšku hlasu. V artikulačných cvičeniach sa zameriavame na zreteľné vyslovovanie slabík, slov, slovných spojení, súvetí, viet a čítaného textu s využitím sluchovej a zrakovej kontroly. Spomalenie rečového prejavu, ktoré pôsobí na zrozumiteľnosť reči sa docieli využitím spomaľovacích pomôcok. Pre zlepšenie činnosti orofaciálnych svalov, pier, sánky a jazyka realizujeme rôzne cvičenia (aktívne, pasívne) orientované na svalovú silu, artikuláciu a príjem potravy, napr. špúlenie pier, zdvíhanie hornej a dolnej pery, pohyb sánky do strán, otváranie a zatváranie úst. K zlepšeniu reči napomáha aj trénovanie svalov tváre, napr. naplnenie vzduchu do obidvoch líc, presúvanie vzduchu z jednej strany tváre na druhú. Nakoľko býva logopedická terapia dlhodobá vyžaduje si motivovaného pacienta a jeho aktívnu spoluprácu. Logopedická terapia sa prelína s farmakoterapiou, fyzioterapiou a ergoterapiou. Pacientom sa odporúča aj pravidelné denné čítanie textu nahlas a cvičenie aj počas čítania, napr. striedame výšky hlasu počas čítania textu, rýchlejšie a pomalšie čítanie. Vhodné je aj spievanie piesní.