Manažment farmakoterapieFarmakologická liečba Parkinsonovej choroby sa zameriava na manažment symptómov a maximálne dosiahnutie telesnej funkčnosti v zmysle koordinácie pohybov a schopnosti vykonávať aktivity denného života (bazálne, inštrumentálne). Antiparkinsoniká je farmakologická skupina ordinovaná za uvedeným účelom lekárom špecialistom, „zlatým štandardom“ je levodopa. V súčasnosti je vo farmakoterapii využívaná koncepcia tzv. kontinuálnej stimulácie dopamínových receptorov, kde je snaha udržať stálu hladinu dopamínovej stimulácie podávaním levodopy spolu s inhibítormi COMT (katechol-O-methyltransferázy) a používaním agonistov dopamínu. Agonisti dopamínu tým, že majú o polovicu dlhší čas eliminácie ako levodopa, zaisťujú fyziologickejšie pôsobenie v mozgu, čím je nižšie riziko motorických komplikácií – dyskinéz. Z antiparkinsoník sú ďalej používané inhibítory MAO-B (monoaminooxidázy B), ktoré majú neuroprotektívny efekt. Efektívny manažment farmakoterapie antiparkinsonikami je dosiahnuť žiaduci efekt s čo najmenším výskytom vedľajších účinkov. Má multidisciplinárny charakter. Dôležitá je spolupráca neurológa, lekára primárneho kontaktu, sestry pracujúcej na neurologickom oddelení nemocnice alebo starajúcej sa o pacienta v zariadení pre seniorov a z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, fyzioterapeuta, asistenta výživy, ergoterapeuta, logopéda a v neposlednom rade samotného pacienta a jeho rodiny. Dosiahnuť optimálny efekt v manažmente farmakoterapie pri PCH je dlhodobý proces, súvisiaci s výberom a titráciou antiparkinsoník.Spoluprácu pacienta a rodiny možno docieliť ich edukáciou o užívaní farmakoterpie - dodržiavania ordinovaných dávok a časových intervalov, o účinkoch liečby, možných vedľajších príznakoch medzi ktoré patria nauzea, vracanie, ospalosť, zmeny nálad, sexuálna dysfunkcia, živé sny, posturálna hypotenzia, dyskinézie a motorické fluktuácie. Pacientov a ich rodinu je potrebné inštruovať, že farmakoterapiu s obsahom levodopy je potrebné užívať pol hodiny pred jedlom alebo aspoň hodinu po jedle a nekombinovali jej užívanie sa s potravou a jedlami bohatými na bielkoviny. V prípade keď liek zabudnú užiť podľa ordinácie lekára, je potrebné počkať do času užitia ďalšej dávky. Pri užívaní antiparkinsoník je potrebné dbať aj na dostatočný príjem tekutín. Stav hydratácie ovplyvňuje distribúciu liečiv v organizme. Z uvedeného dôvodu je odporúčaný denný príjem 1500 – 2000 ml tekutín. Pacienti, ktorí cestujú, bez ohľadu na dĺžku trasy, by mali mať lieky umiestnené v príručnej taške, aby ich mohli užiť v stanovený čas. Sestry a rodina má mať informácie o tom, ako a kedy (v ktorom čase) pacienti užívajú jednotlivé dávky farmakoterapie a rešpektovať to, pretože od toho závisí ich schopnosť mobility a nezávislosť. Ošeotrujúci personál a rodina má mať vedomosti o tom, že keď je pacient vo fáze „on“, vtedy (účinkujú mu antiparkinsoniká - levodopa, dokáže bez problémov vykonávať bežné denné činnosti, ale v priebehu niekoľkých minút (cca 20 minút) sa môže klinický stav zmeniť. Pacient sa dostáva do fázy „off“, kedy lieky nemajú žiaduci účinok a on nie je schopný žiadneho pohybu, napr. pohnúť rukou, postaviť sa, otočiť sa, urobiť krok dopredu. Pacientom môže byť odporučené viesť si denník, do ktorého si zaznamenávajú užívanie liekov, prítomnosť symptómov ochorenia ako sú rigidita, tras, freezing, instabilita. Dôležité je pri zázname uviesť časový faktor kedy problém nastal, za akých okolností a či to je pred užitím lieku, medzi jednotlivými dávkami, ako dlho uvedený problém trval, či išlo o jednostranné alebo obojstranné postihnutie. Denník je vhodným podkladom pre sledovanie efektívnosti a úpravy farmakoterapie u pacienta s PCH. |