Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s detskou mozgovou obrnou

Psychosociálne problémy

Deti s DMO majú vyššie riziko vývinového oneskorenia a neschopnosti učenia, preto je dôležité monitorovanie vývinových schopností a schopností učiť sa. Posudzujeme približnú vývinovú úroveň v oblasti hrubej motoriky, jemnej motoriky, rečového vývinu. Dieťa môže zaostávať v oblasti motoriky, ale reč a kognitívne schopnosti sú normálne. Jedným z najväčších obmedzení je mentálna retardácia, ktorá obmedzuje kvalitu života viac ako telesné postihnutie. Je to najčastejšie u osôb so spastickou quadruplégiou, ale môže byť aj u detí s inými typmi DMO.

U detí s DMO sa vyskytujú behaviorálne a emocionálne problémy a môžu spôsobovať utrpenie rodiny. Deti s ťažkým postihnutím, zvlášť s mentálnou retardáciou, môžu mať nevhodné správanie napr. hryzenie, búchanie hlavou, škrabanie a pod.

Medzi časté problémy u detí s DMO patria poruchy reči. Ide predovšetkým o poruchy artikulácie rôzneho stupňa spôsobené poruchou motoriky a koordinácie rečových orgánov. Problémy s porozumením dieťaťa narušujú kontakt s okolím, rodičmi, učiteľmi, rovesníkmi. Obmedzenie rozvoja reči má negatívny vplyv na  vývoj poznávacích procesov.

Poškodenie mozgu spôsobuje, že dieťa je viac citlivé a zraniteľné voči vonkajším stresorom. Nápadnosť v správaní môže byť daná aj odlišnou výchovou, udržiavaním nesamostatnosti a závislosti dieťaťa a nedostatočnou sociálnou skúsenosťou. Deti nevedia ako sa správať v určitých situáciách, pretože sa s nimi nestretávajú, a tým nemajú potrebné skúsenosti.

Organické postihnutie mozgu znižuje toleranciu na záťaž a zvyšuje citlivosť. Postihnutí bývajú infantilnejší, pasívnejší, závislejší, menej priebojný a často uzavretejší. Pocity menejcennosti posilňuje problém ovládania rôznych sociálnych rušivých prejavov napr. diskinézy, slinenie, inkontinencia.
Mnohé z osobnostných zvláštností nie sú primárnym dôsledkom ochorenia, ale vznikajú ako reakcia na životnú situáciu, spôsob výchovy v rodine, na postoje rodičov a iných ľudí, s ktorými sa deti stretávajú. Správanie laickej verejnosti podporuje skôr pasivitu, závislosť a izoláciu od spoločnosti u takto postihnutých ľudí.