Koreňové syndrómy
V klinickej praxi sa najčastejšie stretávame s nasledovnými koreňovými syndrómami:
V krčnej oblasti sa pri:
- koreňovom syndróme C5 pacienti sťažujú na bolesti v oblasti m. deltoideus a môže dôjsť k jeho oslabeniu až atrofii.
- koreňovom syndróme C6
sa bolesti alebo parestézie šíria po radiálnej ploche hornej končatiny
smerom k palcu, niekedy až k 2. A 3. prstu. Zároveň je prítomná porucha
citlivosti v príslušnom dermatóme, znížený bicipitálny a
brachioradiálny reflex. Klinicky sa prejaví oslabením bicepsu.
- koreňovom syndróme C7 sa
pacienti sťažujú na bolesti a poruchy citlivosti (parestézie) na
dorzálnej strane hornej končatiny šíriace sa smerom k 2. - 4. prstu.
Pri objektívnom vyšetrení zisťujeme znížený tricipitálny reflex.
Klinickým prejavom tohto koreňového syndrómu je oslabenie tricepsu.
- koreňovom syndróme C8
pacienti pociťujú bolesti a parestézie na ulnárnej strane s projekciou
do 4. - 5. prsta. Zisťujeme znížený reflex flexorov prstov. Môže dôjsť
k atrofii drobných svalov ruky.
V lumbosakrálnej oblasti
sa najčastejšie stretávame s koreňovým syndrómom L5 a S1. S koreňovým
syndrómom L4 sa stretávame v klinickej praxi menej často. Pri
- koreňovom syndróme S1 sa
bolesti zvyčajne propagujú po zadnej ploche stehna a lýtka na vonkajšiu
plochu nohy smerom k malíčku. Objektívne zisťujeme poruchu citlivosti v
príslušnom dermatóme a znížený až nevýbavný reflex Achillovej šľachy a
medioplantárny reflex. Klinicky sa koreňový syndróm S1 prejaví
oslabením najmä plantárnej flexie nohy a atrofiou lýtka, teda pacienti
nie sú schopní chôdze po špičkách.
- koreňovom syndróme L5
sa bolesť propaguje po bočnej ploche stehna a lýtka smerom cez dorsum
nohy k palcu. V uvedenej oblasti nachádzame i poruchu citlivosti.
Reflexy sú zvyčajne normálne, zisťujeme však pozitivitu fenoménu palca,
čo je dôsledkom izolovaného oslabenia dlhého extenzora palca, ktorý je
inervovaný takmer len z koreňa L5. Pri ťažšom postihnutí môžeme vidieť
oslabenie dorsiflexie nohy a pacient nie je schopný prejsť po pätách. U
oboch uvedených koreňových syndrómov je pozitívny Laségueov napínací
manéver, ktorým dokážeme vyprovokovať koreňovú bolesť. Vľahu na chrbte
vykonávame pasívnu flexiu v bedrovom kĺbe dolnej končatiny, ktorá je
extendovaná v kolennom kĺbe. Bolesť sa dostaví v pozitívnom prípade do
60 stupňov.
- koreňovom syndróme L4
sa bolesť propaguje po prednej ploche stehna a vnútornej ploche lýtka.
V tejto oblasti je aj porucha citlivosti a môžeme zistiť zníženie až
nevýbavnosť patelárneho reflexu. Dochádza k oslabeniu kvadricepsu, pri
ťažšom postihnutí až hypotrofii alebo atrofii kvadricepsu. V tomto
prípade býva pozitívny tzv. obrátený Laségueov manéver. Vykonávame ho v
ľahu na bruchu, kedy pasívne flektujeme dolnú končatinu v kolene pri
súčasnej extenzii v bedrovom kĺbe. Odpoveďou je koreňová bolesť v
dermatóme L4.
Pri koreňovom syndróme je vždy potrebné sledovať, ako
pacient močí. Údaj o retencii moču vzniknutej v súvislosti s koreňovým
syndrómom je podozrivým z rozvinutia syndrómu kaudy, ktorý je
indikáciou k okamžitému neurochirurgickému výkonu.
V hrudnej oblasti sa s
pravým koreňovým syndrómom stretávame vzácne. Obvykle vzniká bolesť a
prípadne aj zníženie citlivosti v horizontálnych pásoch hrudníka a
brucha. Aby sa klinicky koreňový syndróm prejavil, musí byť
postihnutých niekoľko susedných koreňov. V takom prípade dochádza k
paréze interkostálnych alebo brušných svalov.
Oveľa častejšie ako s koreňovým syndrómom sa v hrudnej oblasti stretávame s blokádou alebo pseudoradikulárnym syndrómom.
Do oblasti hrudníka a brucha sa môžu propagovať aj bolesti z vnútorných
orgánov, ako zo srdca, pľúc, obličiek, močového mechúra močovodov,
čreva, aorty, bolesti pri gynekologických ochoreniach a menštruácii. V
tomto prípade hovoríme aj o viscerovertebrálnom syndróme.
Pseudoradikulárne syndrómy
sú charakterizované neurčitými difúznymi bolesťami lokalizovanými v
šiji v prípade krčnej oblasti alebo v krížoch v prípade lumbosakrálnej
oblasti chrbtice. Bolesť sa propaguje do jednej hornej alebo dolnej
končatiny a nedrží sa príslušného dermatómu. Pri objektívnom vyšetrení
nezisťujeme poruchy citlivosti ani zmeny šľachovookosticových reflexov.
Môžu sa vyskytnúť mierne vegetatívne prejavy, mierny edém, porucha
termoregulácie a vazoregulácie. Prítomná je porucha hybnosti
postihnutého úseku.
|