Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s cievnou mozgovou príhodou

Pohybová aktivita

Najčastejším príznakom CNP sú motorické deficity, ktoré zahŕňajú neschopnosť pohybu (akinéza), zmenenú koordináciu a integráciu pohybov, zmeny svalového tonusu, zmeny reflexov (u väčšiny pacientov sa úvodná hyporeflexia mení postupne na hyperreflexiu). Uvedené motorické deficity sa prejavujú kontralaterálne, t.j. postihnutie / poškodenie na jednej strane mozgu ovplyvňuje motorické funkcie na opačnej strane tela. Končatiny na tejto strane sú postihnuté od miernej svalovej slabosti až po paralýzu, v závislosti od toho, do akej miery je mozgová perfúzia zmenená a najmä v akej oblasti je mozog postihnutý. Pri postihnutí hornej končatiny dochádza k vnútornej rotácii v ramennom kĺbe, k vzniku flekčných kontraktúr lakťa, zápästia a ruky, pri postihnutí dolnej končatiny k vonkajšej rotácii v bedrovom kĺbe, pričom noha je v plantárnej flexii a inverzii.

V iniciálnej fáze dochádza v dôsledku neurologického poškodenia k ochabnutosti svalov, ktorú po niekoľkých dňoch až týždňoch vystrieda spasticita.

Motorické deficity vedú k narušeniu pohyblivosti, prítomná je narušená schopnosť otočiť sa na posteli, prenášať telesnú hmotnosť v ľahu na posteli, posadiť sa, postaviť sa, premiestňovať sa a chodiť, obmedzený rozsah pohybov v jednotlivých kĺboch. Následne tak dochádza ja k narušenej schopnosti vykonávať sebaobslužné aktivity / aktivity denného života.

V rámci ošetrovateľskej starostlivosti asistujeme pacientovi pri zaujímaní jednotlivých polôh so správnym, t.j. fyziologickým postavením kĺbov. Za týmto účelom používame pomocné zariadenia postele na úpravu polohy pacienta, napr. podpera, obalené zápästné dlahy, vrecká s pieskom, vankúše, podložné kliny / vankúše / kolesá):
  • v prevencii externej rotácie bedrového kĺbu umiestňujeme v oblasti veľkého trochantera stehnovej kosti trochanterovu rolku,
  • v prevencii / pri korekcii plantárnej flexie používame členkovo-nožnú ortézu,
  • do ruky pacienta vkladáme valček pre udržanie prstov ruky v miernej flexii,
  • pri supinačnej polohe pacienta umiestňujeme k dolnému čelu postele obalenú debničku alebo opierku nôh, aby boli členky čo najviac dorziflektované.
Použitie opierky nôh a zápästných dláh u spastických pacientov je diskutabilné, neexistuje zhoda vo výsledkoch výskumných štúdií. Niektoré z nich uvádzajú redukciu, iné zvýraznenie spasticity pri ich používaní. Paralyzované alebo oslabené končatiny polohujeme do špecifických polôh. V prevencii vzniku edému (tzv. dependentný) je nevyhnutné polohovať končatiny takým spôsobom, aby každý kĺb bol uložený vyššie ako kĺb, ktorý je voči nemu proximálne umiestnený.

V spolupráci s fyzioterapeutom v rámci súčinných ošetrovateľských intervencií realizujeme s pacientom cvičenia na rozsah pohybov v jednotlivých kĺboch, spočiatku ich realizujeme ako pasívne cvičenia, postupne asistujeme pacientovi pri aktívnych cvičeniach, resp. ho vedieme k autoasistovaným cvičeniam. V prípade hemoragickej CMP sú cvičenia na rozsah pohybov v kĺboch limitované výlučne na kĺby končatín.

V prevencii vzniku komplikácií z imobility realizujeme preventívne polohovanie pacienta minimálne každé 2 hod., v noci každé 3 hod. s využitím polohovacích hodín. Pri olohovaní striedame 4 základné polohy: pravá a ľavá laterálna poloha, semi-Fowlerova poloha do 30º elevácie a supinačná poloha, pacienta ponechávame na oslabenej resp. paralyzovanej strane maximálne 30 min.