Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s cievnou mozgovou príhodou

Vyprázdňovanie moču a stolice

U pacientov s CMP je väčšina problémov s vyprázdňovaním prítomná v iniciálnej fáze ochorenia a je dočasná. Vo veľkej miere sa tieto problémy prezentujú ako funkčné poruchy spôsobené početnými deficitmi ovplyvňujúcimi nezávislosť pacienta pri vykonávaní sebaobslužných aktivít / aktivít denného života. Tie vznikajú v dôsledku neschopnosti pacienta s CMP vyjadriť svoje potreby, reagovať na ne dostatočne rýchlo, napr. pri nutkaní na močenie a neschopnosti pacienta dostatočne rýchlo sa premiestniť na toaletu a vyzliecť sa . dochádza k jeho pomočeniu.

Z hľadiska mikcie môže dôjsť v akútnej fáze CMP k narušenej schopnosti pacienta kontrolovať vyprázdnenie močového mechúra, prejavujúcej sa inkontinenciou alebo retenciou moču. V akútnej fáze zavádzame pacientovi permanentný močový katéter (PMK). Je potrebné odstrániť PMK čo najskôr, ako je pacient hemodynamicky a neurologicky stabilizovaný a podporovať normálnu funkciu močového mechúra jeho tréningom. Inkontinencia moču nie je dôvodom na ponechanie PMK, najmä kvôli vysokému riziku vzniku infekcie močových ciest (IMC) pri jeho dlhodobom zavedení. U pacientov s retenciou moču je vhodné pacientov cievkovať intermitentne, vzhľadom na menšie riziko vzniku IMC. U mnohých pacientov po CMP dochádza najmä k urgentnej inkontinencii – pri početných funkčných deficitoch sa nedokážu pri nutkaní na močenie v dostatočne rýchlom čase premiestniť na toaletu, vyzliecť sa, v dôsledku čoho dochádza k úniku moču. Tréning močového mechúra u pacienta po CMP zahŕňa nasledovné intervencie:

  • posúdiť pacientov vzorec mikcie minimálne 3 dni, to je monitorovať, kedy dochádza k úniku moču, v akom čase dňa, v akom množstve, v akých časových intervaloch, či je prítomné nutkanie na močenie,
  • sledovať prejavy nepokoja u pacienta, ktoré môžu indikovať potrebu močenia,
  • posudzovať distenziu močového mechúra palpáciou a perkusiou,
  • zabezpečiť pacientovi dostatočný príjem tekutín, najmä v čase medzi 7,00 – 19,00 hod., po tomto čase nepodávať tekutiny, ani stravu s diuretickým účinkom,
  • inštruovať pacienta o nevyhnutnosti snažiť sa o mikciu aj napriek absencii pocitu nutkania na močenie a to v pravidelných intervaloch, napr. každé 2 hod. počas dňa, každé 3 - 4 hod. počas noci s použitím podložnej misy / močovej fľaše, pojazdného WC alebo toalety alebo časový interval prispôsobiť pacientovmu súčasnému vzorcu mikcie,
  • asistovať pacientovi pri pokusoch o mikciu, napr. asistovať pri pohybe, presune na toaletu, pri vyzliekaní odevu,
  • viesť pacienta k tomu, aby mikciu realizoval v prirodzenej polohe, t.j. u mužov v stoji, u žien v sede,
  • inštruovať pacienta, aby sa pokúsil vedome udržať moč v močovom mechúre čase medzi stanovenými intervalmi, príp. aby sa pokúsil vedome vyprázdniť močový mechúr na pokyn,
  • inštruovať pacienta, aby sa pokúsil v priebehu močenia zastaviť a znovu rozbehnúť močenie (tréning svalov močového mechúra),
  • informovať pacienta, jeho príbuzných aj všetkých členov tímu o tréningu močového mechúra, snažiť sa o dodržanie stanovených intervalov a postupov,
  • poskytovať pacientovi konštruktívnu a pozitívnu spätnú väzbu pri úspešných pokusoch o mikciu, nekomentovať nevhodne únik moču alebo neúspešné pokusy,
  • permanentný močový katéter príp. intermitentnú katetrizáciu používať len krátkodobo,
  • absorpčné pomôcky používať len ako doplnok k tréningu močového mechúra.
Z hľadiska defekácie je najčastejším problémom pacientov s CMP obstipácia v dôsledku imobility, slabého abdominálneho svalstva, dehydratácie, zadržiavania defekácie pri prítomnom nutkaní na stolicu. U pacientov, ktorí majú hnačkovitú stolicu, skôr predpokladáme, že ide o prejav tzv. paradoxnej hnačky, t.j. impakcie stolice. V prevencii zápchy je potrebné:
  • zabezpečiť u pacienta dostatočný príjem tekutín (2500 – 3000 ml / 24 hod.), vždy individuálne, v závislosti od jeho stavu hemodynamiky a schopnosti prehĺtať,
  • podporovať príjem vláknin, v prirodzenej forme v podávanej strave a nápojoch, napr. namočené sušené slivky, slivkové šťavy, tepelne upravené ovocné a zeleninové jedlá až 3-krát denne, celozrnné pečivo 3 - 5-krát denne alebo vo forme výživových doplnkov, napr. vo forme rozpustnej vlákniny psyllium, v dávke 25 g /deň),
  • realizovať nácvik defekačného reflexu,
  • stimulovať defekáciu pravidelným vysadzovaním pacienta na podložnú misu, na pojazdné WC alebo toaletu. Stimulácia defekácie nastáva vplyvom gravitácie a zvýšeného vnútrobrušného tlaku v polohe v sede.
V prípade, že zvýšený príjem tekutín a príjem vlákniny sú stále bez efektu, aplikujeme laxatíva zo skupiny zmäkčovadiel stolice (najmä u pacientov po hemoragickej CMP v prevencii opätovného krvácania pri zvýšení vnútrobrušného a vnútrohrudného tlaku vplyvom tlaku na stolicu). Vyhýbame sa aplikácii laxatív vo forme čapíkov (suppositoria), rovnako digitálnemu odstráneniu stolice pri impakcii a podávaniu klyzmy, nakoľko pri nich dochádza k stimulácii n. vagus v rekte a zvýšeniu ICP. Uvedené opatrenia preto používame ako poslednú možnosť voľby, vždy ako závislú intervenciu po konzultácii s ošetrujúcim lekárom.