Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s cievnou
mozgovou príhodou
|
Zmyslové a priestorové vnímanie
U pacientov s CMP sú často prítomné vizuálne
deficity, ako napr. výpadok identickej polovice zorného poľa (homonýmna
hemianopsia), dvojité videnie (diplopia), znížená zraková ostrosť alebo
problémy ako vymiznutie korneálneho reflexu, ptóza. Pacient s
homonýmnou hemianopsiou má výpadok identických polovíc zorného poľa na
obidvoch očiach, na čo nás často môže upozorniť iba jeho neustále
„ignorovanie“ predmetov na postihnutej strane. Je potrebné pomôcť
pacientovi kompenzovať vizuálne deficity nasledovne:
- naaranžovať predmety v miestnosti takým
spôsobom, aby ich mal vo fungujúcom zornom poli, napr. u pacienta s
ľavostrannou hemianopsiou usporiadať na jedálenskom stolíku jedlo a
všetky riady na pravú stranu; umiestniť veci osobnej potreby na pravú
stranu,
- pristupovať k pacientovi z nepostihnutej
strany, prispôsobiť tomuto aj umiestnenie postele na izbe,
- postupne viesť pacienta k nevyhnutnosti
vedome sa zamerať na priestor a predmety lokalizované na postihnutej
strane, napr. otáčaním celej hlavy a prezeraním si celého priestoru
zľava doprava alebo naopak, postupne premiestniť veci osobnej potreby
aj na postihnutú stranu pre stimuláciu vnímania oboch strán,
- u pacienta s diplopiou zakryť postihnuté
oko, napr. použitím štvorca z hydrofilového mulu a prelepením
náplasťou,
- pri vymiznutí korneálneho refexu
predchádzať u pacienta poraneniam oka a udržiavať jeho vlhkosť
(pacientovi hrozí poškodenie rohovky abráziou), aplikovať „umelé“ slzy
vo forme kvapiek alebo gélu, používať ochrannú „mušľu“ na oko, najmä v
noci,
- zabezpečiť vhodné osvetlenie priestorov
počas dňa aj noci,
- asistovať pacientovi pri pohybe.
U pacientov po prekonaní CMP hrozí riziko vzniku
dekubitov, ďalších poškodení kože napr. popáleninou, zapareninou
vzhľadom na zmenenú vnímať na postihnutej strane tela bolesť, teplo,
chlad, tlak, dotyk. Uvedené riziká súvisia aj s ďalšími pridruženými
problémami a súvisiacimi faktormi, napr. vysoký vek pacienta,
inkontinencia, dehydratácia, zmenená výživa, edémy, znížená cirkulácia.
V prevencii vzniku týchto problémov i v rámci stimulácie zmyslovej
percepcie sa odporúča u pacienta realizovať nasledovné intervencie:
- vo zvýšenej miere používať dotyk
(haptiku) pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a to najmä na
postihnutej strane tela (individuálne, po získaní súhlasu pacienta),
- realizovať taktilnú stimuláciu na
nepostihnutej i postihnutej strane tela, napr. stimulácia trením froté
ponožkou, masážnymi loptičkami, ľadovou kockou,
- umožniť pacientovi dotýkať sa predmetov
rôznej veľkosti, hmotnosti, konzistencie, rôznej textúry povrchu pre
podporu taktilnej stimulácie a zmyslového vnímania, napr.
prostredníctvom špeciálne pripravených tzv. taktilných panelov,
- v pravidelných intervaloch posudzovať
stav kože na postihnutej strane, vyhľadávať prejavy iritácie, napr.
vplyvom tlaku, tepla, chladu.
K poruchám priestorového vnímania a orientácie sa v
priestore dochádza u pacienta s CMP najmä v prípade postihnutia pravej
mozgovej hemisféry (môžu však vzniknúť aj pri postihnutí ľavého mozgu).
Pri postihnutí ľavej mozgovej hemisféry sú zvyčajne pomalší pri
vykonávaní sebaobslužných aktivít / aktivít denného života, majú
problémy s vnímaním priestoru, napr. schopnosti rozlíšenia pravej a
ľavej strany. Tieto poruchy často úzko súvisia s prítomnými zmyslovými
deficitmi, napr. vizuálnymi, sluchovými. Poruchy priestorového vnímania
môžeme rozdeliť do 4 kategórií:
- nesprávna percepcia seba a svojho
ochorenia – pacient môže popierať svoje ochorenie, ako aj časti svojho
tela,
- chybná percepcia seba v priestore –
pacient nemusí vnímať žiadne podnety z postihnutej strany tela (táto
porucha môže byť navyše komplikovaná homonýmnou hemianopsiou), môže mať
problémy s orientáciou sa v priestore, napr. v dôsledku narušenej
schopnosti odhadovať svoju polohu v priestore, odhadovať vzdialenosť a
možný rozsah pohybu,
- agnózia – porucha poznávania, chápania,
kedy pacient nie je schopný rozpoznať predmety pohľadom, posluchom
alebo dotykom,
- apraxia – neschopnosť vykonávania
účelných pohybov, t.j. pacient nie je schopný vykonať naučené sekvenčné
pohyby na výzvu.
Pacient si uvedené poruchy môže i nemusí uvedomovať.
Pri postihnutí pravého mozgu deficity zvyčajne popiera, resp. si ich
neuvedomuje, pri poškodení ľavého mozgu si na druhej strane deficity
uvedomuje a pripúšťa ich prítomnosť, avšak často reaguje napr.
úzkosťou, strachom. Podporujeme pacientove vnímanie svojho tela v
priestore, aj napriek prítomnému neglect syndrómu, napr. polohovať ho
tak, aby videl aj postihnutú, t.j. zanedbávanú stranu, orientovať ho na
postupné zapájanie postihnutej strany, pripomínať mu, aby si pohľadom
overoval polohu jednotlivých častí svojho tela, t.j. aj tej, ktorú
zanedbáva, popiera. Dôležité je v komunikácii presne sa vyjadrovať,
napr. nepovedať „Zdvihnite ľavú nohu.“, ale skôr dotknúť sa konkrétnej
nohy a povedať „Zdvihnite túto nohu.“. Priestorové deficity sú spojené
s ohrozením bezpečnosti pacienta, preto je potrebné:
- zabezpečiť pacientovi dohľad, asistenciu
pri pohybe, to sprevádzaním ho pri pohybe alebo presným verbálnym
usmerňovaním, t.j. nepovedať „Poďte viac doľava...“, ale skôr „Poďte
bližšie k posteli“,
- zdvihnúť bočnice pri pobyte pacienta na
lôžku najmä v prípade, ak je prítomný neglect syndróm,
- znížiť výšku postele a odstrániť
prekážky z prostredia v prevencii pádu,
- odporučiť používať ponožky s
protišmykovou úpravou alebo pevnú obuv s protišmykovou podrážkou,
- príp. monitorovať pohyb pacienta na izbe
/ lôžku videomonitorom.
Používanie obmedzovacích zariadení ako popruhy,
pásy, ochranné vesty v prevencii pádov alebo poranení môže u pacienta
paradoxne vyvolať psychomotorický nepokoj, preto ich volíme
individuálne a vždy s vysvetlením významu tohto obmedzujúceho
opatrenia.
|