Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s cievnou
mozgovou príhodou
|
Sebaopatera
V rámci fyzioterapie a súčinných ošetrovateľských intervencií
zameraných na motorické deficity sú u pacienta s CMP prioritné tie
cvičenia, ktoré sú zamerané na nácvik sebaobslužných aktivít / aktivít
denného života, najmä samostatné zvládnutie príjmu stravy,
vyprázdňovania a pohybu v priestore. Okrem rehabilitácie sa u pacientov
s CMP využívajú aj individuálne zvolené pomocné zariadenia a pomôcky na
uľahčenie pohybu, napr. členkovo-nožná ortéza, palica, štvorbodová
palica, chodítko, G-aparát, rolaátor, vozík (mechanický, lektrický).
Pacienti využívajú špeciálne pomôcky pre zlepšenie sebaopatery pri
jednotlivých aktivitách, napr. pomôcky uľahčujúce príjem a prípravu
potravy predstavujú špeciálne riady s protišmykovou úpravou dna,
taniere so zvýšeným okrajom, príbor s hrubšou a zahnutou úchopovou
časťou, nože s okrúhlou čepeľou a špeciálnym ostrím, extra-hlboké
lyžice, zahnuté lyžice do pravej alebo ľavej ruky, držadlá na taniere
alebo poháre. Z pomôcok uľahčujúcich obliekanie sú vhodné napr.
navliekače pančúch a ponožiek. Pacientov vedieme k tomu, aby používali
k sebaobslužným aktivitám nepostihnutú hornú končatinu, prípadne aby
realizovali autoasistované pohyby, t.j.
aby nepostihnutou hornou končatinou viedli pohyby končatín na
postihnutej strane tela, napr. pri obliekaní, vyzliekaní, zmene polohy.
Známou zásadou pri obliekaní resp. vyzliekaní pacienta po CMP je, že
postihnutá končatina sa oblieka ako prvá a vyzlieka ako posledná.
Rehabilitácia
pacienta s CMP je postupná, začína sa s ňou hneď po stabilizácii stavu
pacienta. V prípade, že u pacienta pretrváva ochabnutosť svalov aj
niekoľko týždňov po CMP, je obnovenie pôvodných funkcií problematické a
cvičenia sa zameriavajú na prevenciu zhoršovania deficitov. U väčšiny
pacientov spasticita vzniká do 48 hod. po CMP so zvýraznením reflexov,
čo ukazuje na pozitívnu prognózu, smerom k postupnému zotaveniu sa
pacienta. V úvode rehabilitácie sa zameriavame na posúdenie a nácvik
rovnováhy a postupný nácvik presunu:
- pacienta polohujeme do sedu na posteli, postupne do sedu so spustením dolných končatín z boku postele,
- hodnotíme toleranciu každej polohy, vyhľadávame prejavy ako nevoľnosť, závraty,
- hodnotíme, ako si je pacient schopný korigovať polohu, to je či nie je naklonený na postihnutú stranu,
- ak
si pacient dokáže polohu sám upraviť do vzpriameného sedu, je možné
realizovať nácvik presunu z postele na invalidný vozík / do kresla / na
stoličku,
- vozík / kreslo / stoličku umiestňujeme
vedľa postele takým spôsobom, aby sa pacient mohol presunúť so
zapojením končatín na nepostihnutej strane tela,
- pacient
sa posadí na kraj postele, postaví sa, umiestni svoju nepostihnutú
hornú končatinu na vzdialenejšiu opierku vozíka a sadne si do vozíka,
- pri
realizácii presunu sestra / fyzioterapeut poskytuje dohľad nad
vykonávanými pohybmi, asistuje pri presune, napr. vedie nepostihnutú
ruku pacienta smerom k opierke vozíka, stojí pred pacientom a „blokuje“
kolená pacienta pred podlomením, pomáha pacientovi sadnúť si.
Niektoré
pracoviská využívajú na rehabilitáciu pacientov s CMP Bobathov koncept,
ktorého cieľom je pomôcť pacientovi získať kontrolu nad spasticitou
potlačením abnormálnych tonických reflexov. Nie je to len rehabilitačná
metóda, ale ide o komplexný prístup v starostlivosti o pacienta, ktorý
by mali rešpektovať všetci členovia ošetrujúceho tímu aj primárni
opatrovatelia pacienta. Zameriava sa na podporu normálneho svalového
tonusu, fyziologických pohybov. Koncept presadzuje prevenciu neglect
syndrómu, t.j. všetky podnety by mali k pacientovi s CMP prichádzať z
postihnutej strany, aby sa zabezpečili čo najlepšie podmienky na rozvoj
senzomotoriky postihnutej strany tela a následné zvýšenie samostatnosti
pri vykonávaní aktivít denného života.
|